KAROL ŠTÚR (12.11.1867 - 15.2.1925 )

Karol Štúr sa narodil v Trenčíne, kde navštevoval aj ľudovú školu a gymnázium. V štúdiu na gymnáziu pokračoval v Bratislave a Győri. V tomto meste potom študoval právo, ktoré ukončil v Budapešti. Od roku 1897 pracoval ako advokát.

Karol Štúr, advokát v Trenčíne

Bol národne uvedomelý a mal veľkú zásluhu na udržaní slovenského národného života v Trenčíne. Finančne podporoval slovenských študentov, v súdnych procesoch bránil ľudí z nižších sociálnych vrstiev a po prijatí Apponyiho maďarizačných zákonov úspešne obhajoval evanjelických učiteľov.

Dr. Karol Štúr v kruhu rodiny v Kochanovciach

V roku 1905 založil v Trenčíne Meštiansku banku, ktorá v roku 1921 splynula s Tatrabankou. V marci 1908 kandidoval v trenčianskom volebnom okrsku na poslanca do uhorského snemu s programom Slovenskej národnej strany a Uhorskej sociálno-demokratickej strany, ale s kandidatúrou neuspel.

Ako účastník luhačovických porád medzi predstaviteľmi slovenskej a českej inteligencie sa podieľal na tvorbe koncepcie česko-slovenskej vzájomnosti. Pre svoje národné cítenie bol označovaný za pansláva a buriča a počas 1. svetovej vojny bol pod policajným dozorom. V rokoch 1918 – 1919 patril k najdôležitejším reprezentantom slovenskej politiky v meste. Zúčastnil sa tiež zhromaždenia slovenskej politickej reprezentácie v Martine 30. októbra 1918, kde sa stal jedným zo signatárov Deklarácie slovenského národa (Martinská deklarácia). Bol zvolený za člena novovytvorenej Slovenskej národnej rady a stal sa predsedom národnej rady v Trenčíne.

Bol tiež svetským funkcionárom ev. a. v. cirkvi, člen župného a mestského zastupiteľstva a v roku 1919 sa stal zakladateľom a prvým starostom trenčianskeho „Sokola“, telovýchovnej a vlasteneckej organizácie, ktorú zastrešovala Československá obec sokolská. Od roku 1923 pracoval ako verejný notár v Trenčíne.

Článok z Trenčanských novín z r. 1919

V roku 1918 založil Trenčanské noviny s podtitulom Neodvislý list pre politiku, spoločenské a hospodárske záujmy, ktoré sa stali prvým slovenským časopisom v Trenčíne po vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. Karol Štúr bol ich majiteľom, vydavateľom aj zodpovedným redaktorom. Prvé číslo vyšlo 25. 12. 1918 a v redakcii mu spočiatku pomáhali básnik Vladimír Roy, Michal Dukát a Daňo Okáli. Na stránkach Trenčanských novín uverejňoval Karol Štúr svoje spomienky na priebeh štátneho prevratu v Trenčíne – napríklad  v čísle 47 zo 16. novembra 1919, kde na prvých stranách bol uverejnený jeho prejav, ktorý predniesol 28. 10. 1918 na slávnostnej akadémii trenčianskeho „Sokola“. Po smrti Karola Štúra v roku 1925 prestali Trenčanské noviny vychádzať, ich pokračovateľom boli Považské hlasy, vychádzajúce od roku 1925, od roku 1926 so zmeneným názvom Považské noviny. Založil a redigoval ich najbližší spolupracovník Dr. Karola Štúra, Ján Zeman.

Nekrológ Dr. Karola Štúra

Manželkou Dr. K. Štúra bola Kornélia, rodená Žambokrétyová ( 1877 – 1949 ), dcéra evanjelického farára v Púchove, ktorá sa tiež zaradila medzi významné kultúrne osobnosti Trenčína. Bola členkou miestneho spolku československého Červeného kríža, od roku 1920 jeho predsedníčkou a aj vďaka nej trenčiansky Červený kríž vykonal v sociálnej oblasti množstvo užitočnej práce. Okrem toho pôsobila ako predsedníčka miestneho odboru Živeny v Trenčíne a mala veľkú zásluhu na založení dvojročnej dievčenskej Rodinnej školy, ktorá sa v Trenčíne tešila mimoriadnemu záujmu. Bola aktívnou členkou výboru Spolku pre stavbu nemocníc a členkou predstavenstva Domova mrzáčikov v Slávnici.

Kornélia Štúrová - manželka Karola Štúra

JUDr. Karol Štúr zomrel v roku 1925 ako 58-ročný a je pochovaný v rodinnej hrobke na evanjelickom cintoríne v Trenčíne.

Autori: Adrián Drobňák, Alica Krištofová

Foto: zo zbierok Trenčianskeho múzea