Kaštieľ v Zemianskom Podhradí bol v 18. a 19. storočí významným centrom spoločenského a kultúrneho života miestnej šľachty.
Kaštieľ v Zemianskom Podhradí, v ktorom bola uložená vzácna knižnica rodiny Príleských. Zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne
Vzdelaná šľachtická rodina Príleských vybudovala v kaštieli v Zemianskom Podhradí pozoruhodnú osvietenskú knižnicu, ktorej súčasťou boli tlače 16. až 19. storočia a niekoľko rukopisov.
Rodinné sídlo do Zemianskeho Podhradia presťahoval Ján Príleský v 2. polovici 17. storočia, avšak počas povstania Františka Rákociho II. kaštieľ spolu s knižnicou vypálili cisárske vojská. Knižnica bola obnovená po rekonštrukcii kaštieľa v roku 1711 a zásluhu na jej opätovnom vybudovaní mal Jánov syn Pavol Príleský (1644 – 1743), považovaný za najlepšieho právnika svojej doby, ktorý pôsobil ako právny zástupca viacerých magnátskych rodov.
Ukážka tlačí 16. storočia, ktoré boli súčasťou knižnice rodiny Príleských v kaštieli v Zemianskom Podhradí
Kaštieľ Príleských a ich bohatá knižnica sa stali vyhľadávaným kultúrnym a spoločenským centrom na Považí, medzi návštevníkov kaštieľa patril aj blízky priateľ Pavla Príleského Matej Bel. V roku 1743 pozval Pavlov syn Alex (Elek) do Zemianskeho Podhradia svojho bývalého spolužiaka z Wittenbergu, slovenského jazykovedca a básnika Pavla Doležala (1700 – 1778), ktorý sa so svojimi jazykovednými prácami zaradil medzi najvýznamnejších vedcov 18. storočia. Pavol Doležal pôsobil v Zemianskom Podhradí v rokoch 1743 – 1745 a jeho Grammatica Slavico-Bohemica s úvodom od Mateja Bela, ktorú napísal práve v knižnici kaštieľa v Zemianskom Podhradí u Príleskovcov, vyšla v roku 1746 v Bratislave.
Predstavu o rozsahu knižnice Príleských si môžeme urobiť na základe zachovaného latinského katalógu knižnice Catalogum Bibliothecae Nemes Podhragyensis z roku 1813, ktorý je uložený v Štátnom archíve v Bytči. V katalógu je zaznamenaných 638 kníh, z toho zo 16. storočia 24 zväzkov, 17. storočie zahŕňalo 45 kníh, najviac titulov bolo z 18. a 19. storočia. Predpokladá sa však, že rozsah knižnice Príleských bol o niečo väčší. V roku 2002 sa v Podjavorinskom múzeu v Novom meste nad Váhom v rámci pasportizácie knižničného fondu objavilo ešte 202 exemplárov z pôvodnej knižnice. Z obsahovej stránky bola v knižnici zastúpená oblasť práva, nasleduje teológia, história, filozofia, zemepis, hospodárstvo, ale aj ezoterická literatúra a mystika. Z jazykov prevládala nemčina, latinčina, menej maďarčina, francúzština a slovakizovaná čeština.
Najstaršia tlač podľa katalógu je dielo z oblasti kanonického práva Commentaria in Clementinas, vydané v Lyone v roku 1551, ktorého autorom je taliansky kardinál, rodák z Padovy Francesco Zabarella. Kniha má zachovalú renesančnú väzbu so slepotlačovou výzdobou a na titulnom liste, ktorý je v drevorezovom portálnom ráme s figurálnou a ornamentálnou výzdobou, sa nachádzajú dve pečiatky, ktoré nás odkazujú na posledného vlastníka knihy Gejzu Ostrolúckeho zo Zemianskeho Podhradia.
Z tlačí 16. storočia sa v knižnici rodiny Príleských nachádzalo napríklad dielo Francesca Petrarcu Libri II. z roku 1577 alebo vzácna tlač z oblasti alchýmie Les secrets du S. Alexis Piemontis z roku 1572. Autorom diela bol taliansky matematik a kartograf, pôsobiaci v Benátkach Girolamo Ruscelli, ktorý písal pod pseudonymom Alexis Piemontois.
V knižnici Príleských bol dielom Terentii comoedia sex zastúpený aj rímsky dramatik a básnik Afer Publius Terentius ( asi 195 pr. Kr. – 159 pr. Kr. ), označovaný za najväčšieho komediálneho dramatika. Tlač bola vydaná v roku 1574 v poľskom meste Vroclav a je venovaná humanistickému učencovi Erazmovi Rotterdamskému. Na titulnom liste sa nachádza rukopisný vlastnícky záznam Jána Príleského ( Ex Libris Johannes Prileszky ) a opäť pečiatkový exlibris Gejzu Ostrolúckeho.
Najstaršia tlač knižnice z roku 1551
Súčasťou pôvodnej knižnice Príleských bol aj rukopis latinskej právnickej príručky Jurisprudentiae Alexa Príleského, jediného syna Pavla Príleského ktorý po štúdiách v Jene pôsobil tiež ako právnik a bol autorom viacerých právnických príručiek, z ktorých väčšina ostala v rukopise. Náš rukopis je viazaný v hnedej koženej väzbe a na jeho konci sa nachádza rukopisný vlastnícky záznam Ex Libris Alexy Prileszky m.p.
Právnický rukopis Alexa Príleského ( 18. stor. )
Najväčší rozkvet knižnica dosiahla počas života Ester Príleskej ( Rothschütz), vnučky Alexa Príleského, výnimočnej a vzdelanej ženy so širokým kultúrnym rozhľadom, ktorá sa zaslúžila aj o výstavbu unikátneho empírového evanjelického kostola v Zemianskom Podhradí. Ako o nej napísal Jozef Ľudovít Holuby v Letopise Živeny z roku 1902:
„Barónka Estera Rothschütz, rod. Príleská, bola pani bohatá, dôkladne vzdelaná, vládnuca jazykom a perom rečami slovenskou, nemeckou, maďarskou, latinskou a francúzskou, a majstrovská výšivkárka.“
V knižnici Trenčianskeho múzea sa dodnes nachádza niekoľko tlačí, ktoré kedysi patrili Ester Príleskej a neskôr sa dostali do vlastníctva šľachtickej rodiny Sizzo von Noris, sídliacej v Adamovskom kaštieli. Vlastníctvo Ester Príleskej potvrdzuje signovanie na titulnom liste - Rothschütz, ktoré odkazuje na obdobie, keď bola Ester vydatá za saského generála Žigmunda Rothschütza. Ide najmä o francúzske tlače z polovice 18. storočia, tematicky zamerané na históriu, filozofiu a memoáre.
Z kníh Ester Príleskej - Rothschütz
Po smrti Ester v roku 1803 zdedila knižnicu jej dcéra Ludovika, vydatá za Ľudovíta Ostrolúckeho, čím prešli majetky Príleských v Zemianskom Podhradí do rúk ďalšej šľachtickej rodiny slovenského pôvodu Ostrolúckych, pochádzajúcich zo Zvolenskej stolice. Časť fondu bola postupne presunutá do knižnice Ostrolúckych v Ostrej Lúke, ale podstatná časť zostala v kaštieli v Zemianskom Podhradí. V odbornej literatúre sa knižnica zo Zemianskeho Podhradia prisudzovala mylne rodine Ostrolúckych v Ostrej Lúke, pretože väčšinu fondu dal opečiatkovať Gejza Ostrolúcky (1869 – 1952), významná osobnosť politického a spoločenského života Trenčianskej župy, v rokoch 1899 – 1905 zastával aj funkciu trenčianskeho hlavného župana. V rokoch 1946 – 1949 dal previesť Gejza Ostrolúcky ako posledný majiteľ rodového panstva v Zemianskom Podhradí fond nadobudnutý po roku 1813 rodinou Ostrolúckych (asi 150 kníh) do Ostrej Lúky a do Zvolena.
V Zemianskom Podhradí však zostala pôvodná knižnica Príleských, ktorá je dnes cenným dokladom kultúrneho a intelektuálneho života šľachty na Považí. Zostáva svedectvom čias, keď knihy predstavovali nielen zdroj poznania, ale aj symbol vzdelanosti a kultúrnej identity. Zachované knihy dnes tvoria významnú súčasť kultúrneho dedičstva uchovávaného v zbierkach Trenčianskeho múzea.
Gejza Ostrolúcky (1869 - 1952), posledný majiteľ kaštieľa v Zemianskom Podhradí. Zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne
Pečiatkový exlibris, ktorým bola označená časť kníh z knižnice Príleských
Knižnica rodiny Príleských je uložená v pobočke Trenčianskeho múzea v Trenčíne – Podjavorinskom múzeu v Novom Meste nad Váhom a niekoľko tlačí je súčasťou fondu knižnice Trenčianskeho múzea v Trenčíne.
Text: Alica Krištofová, Knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne.
Zdroj: Catalogus Librorum Bibliothecae Nemes Podhragyensis 1813. In Fond Ostrolúckych, Štátny archív v Žiline, so sídlom v Bytči.
LEHOTZKY, Andreas. Stemmatographia Nobilium Familiarum Regni Hungariae. Posonii: Typis Simonis Petri Weber, 1796, s. 319-320.
Pavel Doležal a jeho doba (1700-1778). Zborník Múzea školstva a pedagogiky na Slovensku.
Bratislava: SPN, 1978, s. 66-67.
ZMETÁK, Igor. Knižnica Príleských. In SABOV, Peter a kol. Sprievodca po historických knižniciach na Slovensku. 2 zväzok. Martin: SNK, 2004, s. 81-90.
Watzka, Jozef. Štátny archív v Bratislave. Sprievodca po archívnych fondoch. Bratislava: Slovenská archívna správa Povereníctva vnútra, 1959, s. 216-217.
