Matej BEL
Matej BEL ( 22.3.1684 – 29.8.1749 )
29.8. 2020 si pripomíname 271. výročie úmrtia Mateja Bela, jednej z najväčších a najvýznamnejších osobností vedeckého života v niekdajšom Uhorsku. Matej Bel patril k priekopníkom modernej vedy u nás a jeho povesť ako vedca prerástla hranice jeho vlasti. Bol ocenený titulom Magnum decus Hungariae (Veľká ozdoba Uhorska), bol členom kráľovskej spoločnosti v Londýne, Akadémie vied v Berlíne, Latinskej spoločnosti v Jene a olomouckej Societas incognitorum.
Jeho najvýznamnejšou celoživotnou prácou bol vlastivedný a historicko-geografický výskum Uhorska Notitia Hungariae novae historico-geographica z rokov 1735 – 1742. Toto monumentálne dielo obsahuje historicko-geografické poznatky predovšetkým o stoliciach z územia Slovenska. Dopĺňajú ho mapy stolíc od slovenského kartografa, banského inžiniera, polyhistora a šikovného medirytca Samuela Mikovíniho (1686-1750). Belovu prácu ocenil aj panovník Karol III. (cisár Karol VI.), ktorý ho finančne podporil a neskôr povýšil do šľachtického stavu.
V knižnici Trenčianskeho múzea v Trenčíne sa nachádza Belova práca Adparatus ad historiam Hungariae, vydaná v roku 1735 v kníhtlačiarskej dielni Pavla Royera v Bratislave. Pôvodne mal Matej Bel v pláne vydať dielo v troch zväzkoch (dekádach), pričom v každom zväzku malo byť umiestnených desať textov z dejín Uhorska, nazývaných monumentum. Zámer sa podarilo realizovať len z menšej časti, vydal jednu celú dekádu a ďalšie dva pramene z druhej dekády. Adparatus začal vychádzať v roku 1735, v roku 1745 vyšla druhá dekáda a o rok neskôr edícia zanikla. Texty získaval Matej Bel z knižníc, archívov a od zberateľov. Každý prameň má osobitný úvod a podrobný poznámkový aparát. Súčasťou každého zväzku boli venovania, predhovory, pramene, korešpondencia k prameňom a veľký index k celému zväzku. V čase svojho vydania bolo dielo dovtedy najväčšou zbierkou prameňov k dejinám Uhorska a teda aj Slovenska. Keďže sa jednalo o veľmi náročné a nákladné dielo, Bel sa pokúsil zaistiť jeho životnosť už na začiatku malým trikom, každú jednu časť venoval nejakej vplyvnej osobnosti v krajine. Neexistujú priame dôkazy, kto financoval vydávanie diela, ale môžeme predpokladať, že to boli práve osoby, ktorým Bel jednotlivé časti dedikoval. Jednu časť prvého zväzku venoval aj večnému županovi Trenčianskej a Liptovskej stolice Jozefovi Ilešházimu, ktorý podporoval slovenských vzdelancov, okrem iných aj Jána Baltazára Magina. Väčšina tu uverejnených prameňov popisuje dôležité politické a vojenské udalosti uhorských dejín 16. a 17. storočia, vrátane významných osobností tých čias. Časť podkladových materiálov a originály rukopisov sa nachádzajú v Arcibiskupskej knižnici v Ostrihome a Széchényiho knižnici v Budapešti.
V našej muzeálnej knižnici sa nachádzajú ešte dve diela, na ktorých spolupracoval Matej Bel. Prvým je učebnicové dielo Introductio in orbis hodierni geographiam (Úvod do súčasného zemepisu sveta), ktorého autorom je Ján Tomka Sásky (1692-1762), slovenský geograf, historik a pedagóg. Bel pre túto učebnicu napísal úvod, v ktorom hodnotí vývoj geografie a význam štúdia zemepisu. Dielo bolo vydané v roku 1748 v Royerovej tlačiarni v Bratislave. Druhým titulom je dielo rakúskeho historika a kustóda Dvorskej knižnice vo Viedni Johanna Georga Schwandtnera (1716-1791) Scriptores rerum Hungaricarum (Spisovatelia uhorských dejín), vydané v roku 1765 v Akademickej tlačiarni v Trnave. Bel do vydania pripravil úvod, v ktorom odborne komentuje uvádzané historické pramene a vyzýva k sprístupneniu archívov pre vedecké bádanie a štúdium.