⚜️„Míľniky života Ľudovíta Štúra na pokračovanie“ - 10.diel ⚜️

Ľudovít Štúr, litografia 1956, autor: Jozef Baláž

Stúpame smerom k ruinám hradu a atmosféru slnečného jarného dňa nám dotvára opis prírody pri výstupe: „Z temna hradu otvárajú sa najrozkošnejšie výhľady na západ, sever a juh. Od východu čnie lysá Kobyla, vysoká Homola a od nej smerom severným tiahnu sa Malé Karpaty; pod nohami vpadá mútna Morava do valného Dunaja. Slnce jasné osvecovalo temená hôr a hradov a jeho teplé blesky padali na junač slovenskú, tu si v kolo zastavšiu. Tichý vetríček, čo poťahoval z juhovýchodu, ochladzoval rozpálené tváre mládeže a pohrával si bujnými vlasmi strunovitého, vysokej postavy Ľudovíta, zastavšieho si na zvýšený rum s odokrytou hlavou. Všetci sňali klobúky z hláv a spievali pieseň novú, ktorej odpisy rozdávali sa na ceste hore hradom.“

Panoráma krajiny s hradom Devín, 1830 - 1840. Carl von Klettenhoffen Klette, Dévény (Theben). Galéria mesta Bratislavy.

V mládencoch zavládla slávnostná atmosféra, ktorá sa udržiavala spievaním rozličných piesní a popevkov. Jedna z nich, na motívy nápevu „Nitra, milá Nitra“ bola „Děvín, milý Děvín“. Odpisy piesne rozdávali medzi sebou a pod taktovkou Štúra táto nová pieseň znela hradným kopcom:

         „Děvín, milý Děvín, hrade osiralý,
          pověz že nám, kedy tvoje hradby stály?“
          ,Moje hradby stály v časech Rastislava:
          on byl vašich otců, on mých hradeb sláva.
          Sláva, moje sláva, kdeže mi spočíváš?
          Ach, darmo, větříčku, prachy jen rozsíváš!‘
          „Děvín, milý Děvín, hrade osiralý,
          kýmže se tvé hradby ještě slavívaly?“
          „Slavívaly se ty otci mé krajiny,
          s nimiž kvitlo štěstí milé mé rodiny,
          šťastný věk ji svital, nyní ji nesvitá,
          v cizém poli kvítek a v stínu nezkvitá!...“

A obraz nám dokresľuje ešte jeden opis Štúra: „Tichý vetríček, čo poťahoval z juhovýchodu, ochladzoval rozpálené tváre mládeže a pohrával si s bujnými blasmi strunovitého, vysokej postavy Ľudovíta, zastavšieho si na zvýšený rum s odokrytou hlavou.“

Veduta zrúcaniny Devína z roku 1827. Jozef Antonín Lántz, Ruine von Theben. Galéria mesta Bratislavy.

S týmto pamätným dňom sa spája aj prijímanie stredných slovanských mien. Opäť si ju pripomenieme slovami J. M. Hurbana: „Z besedovania utkvelo mi ešte v pamäti Štúrovo nasledujúce vzletné vyzvanie: „Bratia! Akúže si pamiatku odnesieme stadiaľto? Či tie kamienky, čo z múrov staroslávnych devínskych sme si už navylupovali, majú byť tie znaky nášho horlenia a vzdelávania sa? Tie zasypú sa prachom a čas ich pohrobí v zábude.... Moja nárada by ta smerovala, aby každý z nás zvolil si heslo života a priložil si alebo od nás prijal meno slovanské ku krstnému menu svojmu a spoločne s týmto ho pri podpisoch a vo spoločnosti národnej užíval.“

Veduta Bratislavy zo severozápadu, 1820. Jozef Anton Lántz, Carl Gerolds, Ansicht der Königt Frey-Stadt Preszburg. Galéria mesta Bratislavy.

Ako Štúr radil, tak sa aj stalo. Hurban pokračuje: „Jedni si volili heslá a mená a iným dávané boli zväčša Ľudovítom samým na pamiatku prvého tohoto výletu na hroby slávne veku dávno zašlého. A ačkoľvek neviedol sa zápis aktu tohoto, na temeni Devína dokonaného, heslá tu vydané a mená tu prijaté nosili a nosia sa... . Ľudovít prvý prihlásil sa, že on popri krstnom nosiť chce meno národné, Velislava, Červenák popri svojom Benjamín Pravoslava, Timoteus Cochius pretlmočil si meno na Ctiboha Zocha, Záborský pridal si Bojislav, Grossmann Dobroslav, Škultéty Horislav, Maier Jaromír, ja ale Miloslava meno s heslom pod lipkou slovanskou na pečiatke vyrytým „pravde a národu“ prijal som. Iní inak, alebo tak, ako sa pri druhovi im pozdávalo, heslá a mená slovanské si pridávali alebo cudzonárodné si tlmočili.“ [1]

Autor: Mgr. Martin Štepo

[1] Vznikali mená ako: Želislav, Slavimír, Slavomil, Ľuboslav, Lumír, Záboj, Zvestoň, Slavoľub, Horimír, Horislav, Miloš, Krasislav, Vrahobor, Drahotín, Myslimír, Želimír, Cyril, Metod, Miliduch, Domoľub, Mečislav atď.

Zdroje:

AMBRUŠ, Jozef (ed.) Listy Ľudovíta Štúra I. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1954, 639 s.

HURBAN, Jozef Miloslav. Ľudovít Štúr: Rozpomienky. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1959. 961 s.

Taktiež dostupné na internete: <http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1148/Hurban_Ludovit-Stur/1>.

MAŤOVČÍK, Augustín – ŠIMKOVÁ, Ľudmila.  Ľudovít Štúr: Biografické kalendárium a Personálna bibliografia. Martin: Slovenská národná knižnica, 2014. 216 s. ISBN 978-80-8149-031-6. 

MIHALKOVIČOVÁ, Beáta. Ľudovít Štúr: život a pamätné miesta. Bratislava: DAJAMA, 2014, 79 s. ISBN 978-80-8136-034-3. 

PODOLAN, Peter – VIRŠINSKÁ, Miriam. Slovenské dejiny III: 1780-1914. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2014. 405 s. ISBN 978-80-8119-081-0.