⚜️„Míľniky života Ľudovíta Štúra na pokračovanie“ - 11.diel ⚜️

Ľudovít Štúr s knihou, olejomaľba, 1956, autorka: Viera Kraicová

Po dokončení tohto stretnutia sa mladíci pobrali na obed naspäť do hostinca. Mladíci napokon oslávili výstup v neplánovane hojnom štýle. Z organizátorov bol poverený P. Čendekovič, aby zabezpečil v hostinci pohostenie. Že malo byť skromné už asi hostinský nepochopil správne. V hostinci ich už čakali bohato naložené stoly s pečenými moriakmi, na čo predovšetkým mladší a menej majetní študenti reagovali útekom do záhrady. Aj Hurban bol jeden z nich a spomína: “...aspoň my mladší a zväčša chudobní šarvanci tak sme sa poľakali...že sme sa zaraz utiahli do záhrady ku stolíkom, chcejúc si popri klobáskach a pive pochutiť v pomere ku svojim kapsám...“ Nebolo im to však dovolené.  „Ale tu Ľudovít nám za pätami a volá nás ku stolu spoločnému. My vyhovárame sa na svoju kasu chudobnú, — reč, pravda, išla po latinsky, aby číhajúci posluhovia nerozumeli, o čo ide. Ako vidíme, keďže nechcel nikto pred hostinským a služobníctvom prezradiť, že nemajú so sebou dostatok peňazí na zaplatenie takejto hostiny, komunikovali v latinčine.

Veduta zrúcaniny hradu Devín z obdobia 1845-1855. Ludwig Rohbock, Ruine Theben. Galéria mesta Bratislavy.

K mladším členom prehovoril Štúr: „Nič nerobí, len vy poďte, my budeme dnes všetci spolu obedovať.“ Nuž mladá generácia nenechala sa dvakrát pozývať a vďačne sa pridali k hostine. Medzitým v kruhu organizátorov horúčkovito zisťovali, kto túto nečakanú situáciu zapríčinil. Tu vraj zodpovedný P. Čendekovič tvrdil, že „...on nerozkázal moriakov rezať, nuž ale vraj, keď ich už raz zarezal a upiekol loptoš, nuž zjeme a zaplatíme ich...“ Následne sa už stoly zaplnili honosným jedlom. Na jeho opis rozpomína Hurban: „...Traja sklepníci niesli tri veľké misy príjemne zaváňajúcej polievky na stoly. Polievka bola chutná, chutné boli i iné jedlá a pivo dodalo humoru, omráčenému spočiatku novej sily a čerstvosti.“ Medzitým sa starší študenti a organizátori po latinsky dohodli vyslať P. Čendekoviča a J. Bórika naspäť do Bratislavy, aby priniesli hotovosť potrebnú na vyplatenie nečakane luxusnej hostiny.

Veduta Bratislavy zo severu 1856 - 1860. Ludwig Rohbock, J. Carl Varrall, Pressburg. Galéria mesta Bratislavy.

Atmosféra sa na prvý pohľad uvoľňovala, veď „...pred nastoleným moriakom počali sa prípitky a zdalo sa nám, že je už všetko v poriadku, bo rečnili už veselo i Ľudovít i iní starší.“ Išlo však len o pretvárku, pretože starší členovia výpravy s obavami sledovali ako ubieha čas a ich vyslanci stále neprichádzali. Aby nevzbudili podozrenie, študenti si takticky objednávali ďalšie kolá piva a púšťali sa do spevu, čím udržiavali dojem bezstarostnej zábavy. Spomína na to vo svojich spomienkach aj Hurban: „Sympozión štúrovské rečnilo a spievalo sa pri penavých pohároch. Hostinský zdal sa mať radosť z nás, bo všetko rozumel; len keď začali humoristické poznámky lietať o situácii a smiech strhával sa s pohľadmi ironickými na hostinského vypúšťanými, najmä ale keď to už pridlho i nám i hostinskému trvalo a čím ďalej, tým menej hovorilo sa po slovensky, ale vše len latinčina nezrozumiteľná urážala uši jeho, vidno mu bolo na tvári, že podozrenie začína hrýzť na jeho mysli.“

Veduta bratislavského hradu 1860. Julius Umbach, Ludwig Rohbock, Das Königsschloss in Pressburg. Galéria mesta Bratislavy.

Napokon sa vo dverách objavili Čendekovič a Bórik, navrátilci z Bratislavy. So zaplatením útraty opadlo napätie a všetkým sa citeľne uľavilo. A tak so slovami: „No ale teraz už dosť, bratia,“ končil komers[1] Štúrov alter ego[2], „pod Devínom nie je miesto na komersy...“ Skupina sa vynorila z hostinca do večerného prítmia „...priam ako slnce ukrylo sa za Heimburgom...“ a za družného spevu sa vybrali do „...Brecisburgu.“ Po dni plnom výletu, spevu, improvizácie a nečakanej hostiny sa unavení, no potichu spokojní, rozchádzali každý svojou cestou. A hoci sa niekoľko nasledujúcich dní čakalo, či sa o výlete niekto preriekne, nič sa nestalo. Nikto ich neprezradil a tento výlet zostal ich spoločným tajomstvom. Každý z účastníkov si túto udalosť nechal v tej dobe pre seba.

Autor: Mgr. Martin Štepo

[1] komers (lat.) = študentské posedenie s cieľom zabaviť sa; nemali však pijanskú ale buditeľsko-národnú náplň

[2] Štúrov alter ego = v tomto prípade to bol Pavol Čendekovič.

Zdroje: 

AMBRUŠ, Jozef (ed.) Listy Ľudovíta Štúra I. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1954, 639 s.

HURBAN, Jozef Miloslav. Ľudovít Štúr: Rozpomienky. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1959. 961 s.

Taktiež dostupné na internete: <http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1148/Hurban_Ludovit-Stur/1>. 

MAŤOVČÍK, Augustín – ŠIMKOVÁ, Ľudmila.  Ľudovít Štúr: Biografické kalendárium a Personálna bibliografia. Martin: Slovenská národná knižnica, 2014. 216 s. ISBN 978-80-8149-031-6.

MIHALKOVIČOVÁ, Beáta. Ľudovít Štúr: život a pamätné miesta. Bratislava: DAJAMA, 2014, 79 s. ISBN 978-80-8136-034-3.

PODOLAN, Peter – VIRŠINSKÁ, Miriam. Slovenské dejiny III: 1780-1914. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2014. 405 s. ISBN 978-80-8119-081-0.