⚜️„Míľniky života Ľudovíta Štúra na pokračovanie“ - 12.diel ⚜️

Portrét Ľudovíta Štúra, olejomaľba, 1965, autorka: Edita Ambrušová

Po výstupe na Devín sa vraciame k bežným študentským činnostiam. Školský rok 1836 zakončil Ľudovít Štúr v júni úspešným zložením skúšok z teológie. V lete sa vybral spolu s priateľmi na cestu po Trenčianskom a Nitrianskom kraji. Zmienky o tejto ceste sa zachovali v listovej korešpondencii a vieme tak načrtnúť ich cestu. Od 1. do 13. júla: „Navštívil sem na mé cestě Hluboké...odtudo přišel sem do Přítrže, kdež p. Šulc úřad kazatele zastává...nechaje Přítrží přišel sem do Brezové...“ Z Brezovej pod Bradlom po pár dňoch oddychu pokračovali cez Sobotište do Vrboviec a odtiaľ cez Turú Lúku [1] do Myjavy. Cesta skončila opäť v Brezovej pod Bradlom, odkiaľ sa musel Ľudovít vrátiť do Bratislavy: „...na čas nařízený sem do Prešporku spěchati musil, kdež i zůstanem.“ Cestou naspäť sa im podarilo zastaviť sa u Jána Hollého, ktorý ešte pôsobil v Maduniciach. V Bratislave si zarábal ako domáci učiteľ pre niekoľko meštianskych rodín.

Veduta Trnavy z obdobia 1840 - 1860. Johann Vincenz Reim, Ansicht der Stadt Tyrnau.. Galéria mesta Bratislavy.

Nasledujúce obdobie Ľudovítovho života sa sústredilo predovšetkým na pôsobenie na evanjelickom lýceu a v Spoločnosti. Na základe rozhodnutia konventu ev. cirkvi bol Ľudovít zvolený za riadneho námestníka profesora Palkoviča na evanjelickom lýceu. Píše o tom v liste z 10. februára 1837: „...jež jiný jako náměstník jemu podřízen byl. Padl los na mne, a již teď řádně učím mluvnici, a dějepravu literatury naší spolu s dějepisem národů našich, nakolik mi k tomu cíli(síly?) stačí.“ Táto pozícia bola neplatená, Ľudovít však vnímal ako odmenu samotnú pozíciu. Kvôli nepokojom a rastúcemu napätiu medzi študentami pristúpila miestodržiteľská rada v Budíne k zákazu všetkých študentských spoločností na školách. Vyhlásený bude 5. apríla 1837 a Ľudovít Štúr pri tejto príležitosti prednesie na poslednom zasadnutí Spoločnosti báseň Pohřeb.

Ľ. Štúr – Pohřeb
(Památka na den 5-ho dubna 1837)

...

Snad poslednj zář upjná
Slunce na rumy Děwjna,
A rumy pjseň labutj,
W poslednjm wedau[2] wzdechnutj,
Gsauli[3] to wzdechy Děwjna?

...

Kde čumj stavby wysoké,
Kde čtwerhlawý hrad stogj,
Odtud se wzdechy hluboké,
Odtud hlas bolný zdrogj.
Nad kým ty nářky žalostné,
Komu znj dumky ljtostné?
...
Wýko rakwe otewřené
Děwici mladau gewj,
O, škoda w rakwi sewřené,
Škoda milostné děwy.
Toť děvwa – mladá Slowenka,
Wšech gunů těchto milenka,
Gegj gsau zas milenci
Wšickni tito mládenci.

...

Žiwá a k hrobu se nese
Do stánů mrtwých, zhnilých:
Nad tjm má duše se třese,
Krew stáwá w žilách čilých.
A giž – wýko se zawjrá,
A nosič rámě podstjrá –
Nenj milenky – giž po nj,
Nenj gj wjce – zwon zwonj.

...
Úryvok z básne Pohreb. Báseň vyšla v časopise Hronka, roč.2, 1837.

Veduta Bratislavy z obdobia 1850-1867. Franz Hablitschek, Pressburg. Galéria mesta Bratislavy.

Bezprostredne po zákaze Ľ. Štúr pokračoval v aktivitách Spoločnosti v rámci praktických hodín na lýceu. V lete 1837 bol vychovávateľom v rodine Prónayovcov v Romhányi[4]. V ďalšom školskom roku pokračoval vo svojom pôsobení ako námestník prof. Palkoviča a vyučoval všeobecné dejiny a latinský štýl. Tu nadväzuje písomný kontakt s Jaroslavom Pospíšilom, českým vydavateľom, ktorý vydával Květy a študenti lýcea ich cez letné prázdniny rozširovali. S J. Pospíšilom bude Ľ. Štúr aj neskôr úzko spolupracovať. Intenzívne pracovné nasadenie si vyžiadalo svoju daň a v zime toho roku ochorel na vážny zápal pľúc. Ako písal C. Zochovi 27. decembra: „Byl sem totiž...těžce nemocen...Měl sem padnouti do zapálení píc, což sem z mnohého namáhání dle výpovědi lékařovy dostati měl: přešlo již všicko...“ V ďalších rokoch Ľudovíta čaká štúdium na univerzite v Halle a intenzívnejšie sa zapájanie do spoločenského života.

Autor: Mgr. Martin Štepo

[1] Dnes mestská časť Myjavy.
[2] Vedou
[3] Jsou-li
[4] Romháň v Novohradskej župe.

Zdroje:

AMBRUŠ, Jozef (ed.) Listy Ľudovíta Štúra I. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1954, 639 s.

HURBAN, Jozef Miloslav. Ľudovít Štúr: Rozpomienky. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1959. 961 s.

Taktiež dostupné na internete: <http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1148/Hurban_Ludovit-Stur/1>.

KUZMÁNY, Karol. Hronka: podtatranská zábawnice: Časopis krasomilého a užitečného čtení. Banská Bystrica: Filipp Machold, 1837, p. 205-207. ISSN 1337-1266.

Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:a6086669-5016-4144-8b3e-a76467c081be

MAŤOVČÍK, Augustín – ŠIMKOVÁ, Ľudmila.  Ľudovít Štúr: Biografické kalendárium a Personálna bibliografia. Martin: Slovenská národná knižnica, 2014. 216 s. ISBN 978-80-8149-031-6.

MIHALKOVIČOVÁ, Beáta. Ľudovít Štúr: život a pamätné miesta. Bratislava: DAJAMA, 2014, 79 s. ISBN 978-80-8136-034-3.

PODOLAN, Peter – VIRŠINSKÁ, Miriam. Slovenské dejiny III: 1780-1914. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2014. 405 s. ISBN 978-80-8119-081-0.