⚜️„Míľniky života Ľudovíta Štúra na pokračovanie“ - 8.diel ⚜️

Dagerotypia Ľudovíta Štúra, Zo zbierok Múzea Ľudovíta Štúra v Modre

Podobne ako Ľudovít Štúr aj my sa po letnej prázdninovej prestávke vraciame späť do Bratislavy. Do lavíc evanjelického lýcea sa neprenesieme začiatkom školského, avšak na začiatok kalendárneho roku 1835. V rýchlosti si pripomeňme: v Spoločnosti začal pôsobiť Ľudovít na mieste podpredsedu, čo bola najvyššia funkcia, ktorú mohol študent lýcea zastávať. Taktiež ako podpredseda vystúpil s programovou rečou pre nasledujúci rok. Značne idealizované predstavy pôsobenia v národnom hnutí sú živo podporované mladíckym entuziazmom študentov. Ľudovít po postupe na vyššie pozície začal pracovať na reštrukturalizovaní Spoločnosti. Do spoločnosti začal prijímať nových členov a spolu s existujúcimi (ich počet narástol začiatkom roka až na 45) sa rozdelili na tri skupiny: 1. básnickú triedu, 2. historicko-geografickú triedu a 3. filozofickú triedu. Spoločnosť česko-slovanská vytvorila v tomto období aj svoju spolkovú pečať a archív. Ako bolo zvykom už skôr, aj teraz Ľudovít zbieral najlepšie študentské príspevky (tentoraz do almanachu Zora). V roku 1836 sa Spoločnosti podarilo vydať vlastný almanach „Plody zboru učenců řeči československé prešporského“ obsahujúci najlepšie práce bývalých aj súčasných členov Spoločnosti. Ich tvorba bola taktiež vydávaná v českých časopisoch, alebo si vydávali vlastné rukopisné časopisy mimo Bratislavy.

CHALUPKA, Samo et al. Plody zboru učenců řeči Českoslowanské Prešporského. Prešpork: Landerer, 1836, p. [x]. Dostupné tiež z: [https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:283cb00e-7b64-4cb5-8eda-cecaf6bbde97]

Vychádzanie časopisov mohlo fungovať predovšetkým vďaka a spletitej sieti kontaktov, ktorú si študentstvo vybudovalo na sprostredkovanie informácií. Zo spomienok J.M. Hurbana: „Dielo, keď si sprítomníme tohočasé pomery premávkové, zaiste veľmi obťažné. Štúr mal referentov, ktorý každý deň podávali mu zprávy o voziarochdo Bratislavy pribyvších. Balíky, nachystané pre Zvolen, Trenčín, Oravu, Turiec, Gemer, Liptov, Spiš, Šariš už potom roznášali sa po statočných voziaroch. Daktorí známejší, najmä zo Zvolena, Nitry, Trenčína, i sami prichodili sa oznámiť, že sú tu.” Čulú komunikáciu udržiavali študenti aj so známymi osobnosťami dobovej slovenskej a slovanskej spisby, ktorým venovali svoje básne, písali im pozdravné listy, blahopriania a ak sa im podarilo taktiež ich navštevovali.

Pohľad na priečelie starého evanjelického lýcea v roku 2025.

Vo vedení spolku tieto kontakty na časopisy a literátov využíval Ľ. Štúr na šírenie osvety o činnosti Spoločnosti a posielaní textov členov do inojazyčných časopisov. „Ľudovít udržoval obšírne dopisovateľstvo a bol prostredníkom medzi Slovenskom a Slovanstvom ostatným, menovite však sprostredkúval stále spojenie s časopismi českými a juhoslovanskými.” hovorí Hurban. Popritom sa snažil sprostredkovať knihy na rozširovanie lyceálnej knižnice. V korešpondencii s priateľmi sa dozvedáme informácie aj o tejto snahe, aj o jeho štúdiu jazykov: „...z Nitr. St. [1] nám mnozí knězi značnou pomoc na knihovnu odeslali. – Já nyní se učím všem slavenským nářečím, přejdem nezadlouho na indyckou řeč neb podobnost má s starou slavskou, i židovčinu sem vzal hore a francoužštinu.“ Presný počet takto získaných kníh nevieme, no z ďakovnej poznámky v Plodoch sa dozvedáme, že aj vďaka ich pomoci „Knihovna naše obsahuje nyní přes 400 děl.“ V lete tohto roku sa Ľ. Štúr cez prázdniny, hoci mal nabitý program, vrátil naspäť do Uhrovca. Tu svoj „Čas prázdný sem řečtině odhodlal s Bratrem mým Karlem...“.

Veduta Bratislavy z obdobia 1830-1835. Jakob Alt, Stadt Pressburg. Galéria mesta Bratislavy.

Podľa zápisov sa počas pôsobenia ako tajomník a podpredseda Ľ. Štúr stával medzi spolužiakmi rešpektovaným vodcom študentov, ktorý ostatným išiel príkladom. „Na prednášky Palkovičove...hnal Štúr mladších i starších študentov, i sám pre danie príkladu dobrého nielen prednášky navštevoval, ale i verejným skúškam, ktoré v latinskej reči sa držiavali, prítomným býval.“ Kvôli pozvoľnému zvyšovaniu napätia v jazykovej otázke ostatných študentov Ľ. Štúr v prípadoch, že na úkor spolkovej činnosti utrpeli ich školské výsledky inštruoval: „Nuž ale neviete vy, že Maďari každú chybu v škole pripisujú pri Slovákoch našej spoločnosti? A či zúmyselne chcete škodiť národnej veci? Prečo nerobíte zadosť povinnostiam svojim školským?” Hurban vo svojich pamätiach dodal, že takéhoto pokarhania “…báli sme sa viacej než nepriazne odborného profesora.”

Pozvoľný tlak a menšie potýčky v meste viedli študentov do predmestí a prírody okolo Bratislavy. Práve táto aktivita bola spojená s prednáškami, prednesmi a okrem tém školských sa preberali aj spoločenské. Prenesieme sa do atmosféry tajnostkárstva a dôsledného plánovania jedného z najznámejších výletov, známy výlet študentov na hrad Devín v roku 1836.

Autor: Mgr. Martin Štepo

[1] Nitriansky seniorát. Prosbu postúpili duchovným na lokálnej úrovni, kde vyzbierali knihy pre knižnicu Spoločnosti.

Zdroje:

AMBRUŠ, Jozef (ed.) Listy Ľudovíta Štúra I. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1954, 639 s.

CHALUPKA, Samo et al. Plody zboru učenců řeči Českoslowanské Prešporského. Prešpork: Landerer, 1836, p. 87-89.
Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:be0700f7-c01c-4bc0-8333-ce027d42944d

HORVÁTH, Pavel. Rodokmeň a osudy rodiny Štúrovcov. Bratislava: Tatran, 1988, 185 s.

HURBAN, Jozef Miloslav. Ľudovít Štúr: Rozpomienky. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1959. 961 s.

Taktiež dostupné na internete: <http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1148/Hurban_Ludovit-Stur/1>.

MAŤOVČÍK, Augustín – ŠIMKOVÁ, Ľudmila. Ľudovít Štúr: Biografické kalendárium a Personálna bibliografia. Martin: Slovenská národná knižnica, 2014. 216 s. ISBN 978-80-8149-031-6.

MIHALKOVIČOVÁ, Beáta. Ľudovít Štúr: život a pamätné miesta. Bratislava: DAJAMA, 2014, 79 s. ISBN 978-80-8136-034-3.

PODOLAN, Peter – VIRŠINSKÁ, Miriam. Slovenské dejiny III: 1780-1914. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2014. 405 s. ISBN 978-80-8119-081-0.