NÁBOŽENSKÁ TOLERANCIA JOZEFA II. A ŽIDIA

Jozef II. je známy predovšetkým ako osvietenský panovník a reformátor. Jednou z dodnes najznámejších reforiem je vydanie tzv. Tolerančného patentu v roku 1781. V skutočnosti by sme nemali hovoriť o jednom, ale o niekoľkých patentoch, pretože text dokumentu prechádzal úpravami a bol vydávaný a uvádzaný do platnosti v rôznych krajinách ríše v rôznom čase a tiež v rôznych jazykoch. Pôvodne bol síce písaný nemecky, ale oficiálne platná bola tiež česká verzia alebo latinská verzia určená pre Uhorsko.

Tento dokument v skratke predstavoval oficiálne potvrdenie (hoci len obmedzených) náboženských slobôd nekatolíckym kresťanským konfesiám. Menovite teda stúpencom „augsburského“ (luteráni), „helvétskeho“ (kalvíni) a pravoslávneho vyznania. Patent znamenal okrem iného tiež udelenie občianskych práv príslušníkom týchto vyznaní. Po rekatolizačnom/protireformačnom období šlo o významný a odvážny krok smerom k náboženskej tolerancii. Svoje pokrokové chápanie „tolerancie“ musel Jozef II. iste viackrát hájiť, ako to robil napríklad v liste adresovanom svojej matke, Márii Terézii: „Slovo tolerancia, ako mu rozumiem, znamená len to, že by som v pozemských (svetských) záležitostiach zveril funkciu každému bez rozdielu vierovyznania, dovolil by som mu, aby mohol vlastniť majetok, aby mohol prevádzkovať svoje remeslo a bol štátnym občanom, pokiaľ by k tomu bol spôsobilý a štátu a jeho hospodárstvu užitočný.“

             

                obr. Jozef II.                                    obr. Mária Terézia     

                                                                                                                                                      

O nejakej rozsiahlej náboženskej slobode a rovnoprávnosti v našom ponímaní však zatiaľ nemohla byť reč. Navyše, tolerančný patent z roku 1781 sa týkal len vyššie menovaných kresťanských konfesií. Okrem kresťanov ale v krajine žil tiež nezanedbateľný počet Židov. Týchto sa podobná právna úprava síce zatiaľ nedotýkala, ale to sa malo čoskoro zmeniť.

„Židovský patent“, oficiálne známy pod názvom Systematica Gentis Judaicae Regulatio (Systematický poriadok pre židovský národ), bol vydaný 31. marca 1783 a upravoval viaceré dovtedajšie ustanovenia týkajúce sa židovského etnika. V prvom rade patent rušil dovtedajšie špeciálne židovské zákony a podriadil Židov pod všeobecné štátne právo. Židom bolo napríklad povolené usadzovať sa v kráľovských mestách, mohli študovať na univerzitách, mohli sa stať členmi cechov a otvorili sa im niektoré predtým zakázané povolania a remeslá (to ale malo tiež svoje obmedzenia). Systematický poriadok navyše zrušil povinnosť Židov nosiť špecifické oblečenie alebo označenie.

Maľba akvarelom: Ernst Oppler „In einer Synagoge in Ungarn“ (V uhorskej synagóge).

                                                                                                                                                      

Okrem pozitívne vnímaných bodov ale obsahoval napríklad aj „absolútny a čo najprísnejší zákaz“ („absolute ac severissime prohibeatur“) importu a celkovo používania kníh písaných v hebrejskom jazyku alebo jidiš (s výnimkou používania v rámci náboženských obradov). Židia sa mali učiť výhradne jazyk používaný v jednotlivých krajinách monarchie. V praxi šlo samozrejme predovšetkým o nemčinu a maďarčinu. Ďalšie používanie hebrejčiny alebo jidiš malo aj právne dôsledky. Zmluvy, účty a akékoľvek iné dokumenty, ktoré by boli písané týmito jazykmi, mali byť považované za neplatné. V platnosti tiež zostalo staršie nariadenie, podľa ktoré sa Židia nesmú usadzovať v banských mestách ani v ich okolí.

Podobne ako v prípade Tolerančného patentu z roku 1781, ani patent z roku 1783 nemožno vôbec spájať s termínom ako je rovnoprávnosť. Bol to však významný krok, ktorý pochopiteľne ovplyvnil aj pomerne veľké židovské komunity v Novom Meste nad Váhom alebo v Trenčíne. Práve tento rok uplynulo 240 rokov od jeho vydania.

Text: Mgr. Martin Vincurský, historik, Trenčianske múzeum v Trenčíne

Text: Systematica Gentis Judaicae Regulatio je dostupný:

Monumenta Hungariae Judaica XVIII, ed. Alexander Scheiber. Budapestini, 1980, č. 650, s. 347-353.

Ďalšia literatúra:

FRANK, Gustav: Toleranční patent císaře Josefa II. Dějiny jeho vzniku a následků dle původních pramenů. Ve Vídni, 1881.

KÓNYA, Peter: Tolerancia a intolerancia voči Židom v 17.-18. storočí. In: Történeti Tanulmányok. Debrecen, 2009, s. 123-140.

MEDEK, Zdeněk Jan: Na slunce a do mrazu. První čas josefinské náboženské tolerance v Čechách a na Moravě. Praha, 1982.

MELMUKOVÁ, Eva: Patent zvaný toleranční. Neratovice, 2013.

PATAI, Raphael: The Jews of Hungary. History, Culture, Psychology. Detroit, 1996.