Neskorogotický palcát spod Trenčianskeho hradu
Neskorogotický palcát v zbierkach Trenčianskeho múzea v Trenčíne. foto: Tomáš Rosina
Súčasťou našej rozsiahlej zbierky militárií je aj zaujímavý palcát, ktorý bol náhodne objavený na Brezine pri Katovej studničke pod Trenčianskym hradom. Tento železný neskorogotický palcát je bohato zdobený prepletaným rastlinným motívom v kombinácii s imitáciou povrazového pletenia. Hlavica je tvorená siedmimi vysokými, ostro profilovanými listami symetricky rozloženými okolo stredovej časti. Takto tvarovaná úderná hlavica zvyšovala ničivý účinok zbrane. Rukoväť je ukončená guľovitým, žliabkovaným zakončením a v jej hornej časti sa nachádza otvor na prevlečenie remienka.
Typologicky ho datujeme do prvej polovice 16. storočia.
Do zbierok múzea bol prijatý v roku 1959.
Záber na detail zdobenia palcátu rastlinným motívom. foto: Tomáš Rosina
Palcát je úderná chladná zbraň skladajúca sa z násady a údernej hlavice. Používal sa na boj zblízka a bol vybavený ťažkou guľovitou alebo, ako v našom prípade, listovou hlavicou. Slúžil najmä na drvenie a prerážanie plátov brnenia nepriateľa, pričom dokázal spôsobovať devastačné zranenia, najčastejšie vo forme zlomenín a pomliaždenín.
Korene tohto typu zbrane siahajú až hlboko do praveku, kedy boli jednoduché palice, kyje alebo mlaty zdokonaľované pridaním kamenných častí (napr. pazúrikov) a vytvorením provizórnej hlavice. Predchodcovia palcátov si prešli vývojom na bojiskách všetkých kútov sveta a pribúdajúce archeologické nálezy nám o týchto skutočnostiach prinášajú stále nové poznatky.
Palcát v pravom zmysle slova sa však v európskom priestore začal vo väčšej miere objavovať až v období stredoveku. Do východnej Európy tieto zbrane prenikli z vnútornej Ázie, čo dokladajú archeologické nálezy a ikonografické pramene prototypov palcátov z 9. až 10. storočia. Z východu sa následne šírili do strednej Európy, Balkánu a Škandinávie. V západnej Európe nám používanie palcátov dokladá napríklad aj známa Tapiséria z Bayeux z 11. storočia, no k výraznejšiemu rozšíreniu ich používania tu došlo až v 13. až 14. storočí.
Časť Tapisérie z Bayeux s vyobrazením palcátu v rukách normanského bojovníka. zdroj: https://www.bayeuxmuseum.com/
Na území dnešného Slovenska patrili k najstarším používaným typom palcátov bronzové exempláre odlievané v hlinených formách. Sériové odlievanie týchto zbraní prispelo k ich masívnemu rozšíreniu a ich používanie začalo ustupovať na prelome 13. až 14. storočia, kedy ich postupne nahradili železné listové palcáty. Tieto boli oveľa účinnejšie aj v konfrontácii s novými typmi plátových brnení. S obľubou ich využívali jazdci, pričom výhodou palcátu bolo, že na rozdiel od iných druhov úderných zbraní (napr. bojových kladív a sekier) nebolo nutné zbraň natáčať správnym smerom.
Hlavica bronzového palcátu z opevneného sídla Přerovce. zdroj: Archaeologia historica, roč. 28/2003
V období neskorého stredoveku sa palcáty stávali čoraz sofistikovanejšími, hlavice boli kreatívne profilované a neobvyklé nebolo ani bohaté zdobenie. V západnej Európe sa tento typ zbrane v 16. storočí začal v dôsledku rozvoja palných zbraní vytrácať, čo však neplatilo pre našu geografickú oblasť. V Uhorsku, Poľsku a vo východnej Európe používanie palcátov pokračovalo dlhšie a naďalej sa využívali napríklad aj v boji proti Osmanskej ríši.
Portrét Gašpara Ilešháziho (1593 – 1648) pózujúceho s palcátom v ruke. zdroj: Trenčianske múzeum v Trenčíne
V priebehu novoveku nakoniec stratili svoju bojovú funkciu aj v našom prostredí, no pretrvali ako odznak a symbol moci. Palcáty sa spájali s vysokým spoločenským postavením a vojenskou autoritou, pričom na dobových vyobrazeniach ich často držia panovníci, šľachtici či významní hodnostári. Z pôvodne praktickej zbrane sa tak postupne stal symbolický predmet vyjadrujúci prestíž, autoritu a veliteľské postavenie svojho majiteľa.
Sedemlistý palcát z Breziny pod Trenčianskym hradom je pozoruhodným dokladom vývoja úderných zbraní v období neskorého stredoveku. Jeho charakteristický tvar a bohatá výzdoba odrážajú dobové požiadavky na funkčnosť i vzhľad zbrane. Dnes ako súčasť zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne pripomína jednu z mnohých kapitol vojenských dejín nášho regiónu.
Mgr. Tomáš Rosina, historik, Trenčianske múzeum v Trenčíne
Zdroje:
DEVRIES, Kelly Robert. Medieval military technology. Peterborough: Broadview Press Ltd., 1992. 340 s.
KLUČINA, Petr. Zbroj a zbraně. Evropa 6. - 17. století. Praha: Paseka, 2004. 683 s.
KOUŘIL, Pavel. Bronzová hlavice palcátu z opevněného sídla Přerovce. In: Archaeologia historica, roč. 28/2003. Brno: Masarykova univerzita, 2003, s. 649 – 651.
KULJOVSKÁ, Renáta. Palice a palcáty v stredoveku – ich prakticko – symbolická funkcia. [Diplomová práca]. Bratislava: Univerzita Komenského, Katedra archeológie, 2013. 92 s.
OAKESHOTT, Ewart. European weapons and armour: from the Renaissance to the industrial revolution. Woodbridge: The Boydell Press, 2000. 288 s.
TSURTSUMIA, Mamuka. The mace in medieval Georgia. In: Acta Militaria Mediaevalia, roč. XIV. Kraków – Sanok – Wrocław: Polska Akademia Umiejętności, 2018, s. 87 – 114.
Trenčianske múzeum v Trenčíne. Evidenčná kniha Histórie, zv. H 2. Zápis k evidenčnému č. H 3141, s. 60.
