Príbeh trenčianskeho spolku, ktorý skrášľoval mesto a formoval jeho identitu

V roku 1914 zásluhou Okrášľovacieho spolku vznikol pred budovou Sédrie okrasný park. Zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne.

V roku 1912, v čase zlatej éry mestských spolkov, vznikol trenčiansky Mestský okrášľujúci spolok, ktorý bol v časoch svojej najväčšej aktivity doslova fenoménom. Spolok organizoval zbierky, vysádzal stromy, zakladal parky a aleje, budoval vyhliadky. Z jeho iniciatívy vznikali v Trenčíne verejné priestranstvá, ktoré slúžili generáciám, a mnohé z nich prežívajú dodnes, ako napríklad murovaná vyhliadka na Brezine, pomenovaná podľa trenčianskeho mešťanostu Ernesta Učnaia, alebo parčík pred Krajským súdom, prechádzajúci v súčasnosti revitalizáciou. Minulosť spolku ožíva pred nami na stránkach novín Vágvölgyi Lap a Trenčan, ktoré pre nás dnes predstavujú cenný zdroj informácií. Začítajme sa spolu.

Mestský okrášľujúci spolok vznikol vďaka iniciatíve vtedajšieho trenčianskeho hlavného župana Júliusa Szalavského a jeho úsiliu premeniť Trenčín na atraktívne miesto, ktoré by vyhľadávali vo väčšej miere zahraniční turisti a kúpeľní hostia. Aj vďaka jeho podpore sa začiatkom januára 1912 zorganizovalo v sále Župného domu veľké stretnutie predstaviteľov mesta a trenčianskej verejnosti, na ktorom vznikla myšlienka založiť spolok, ktorý by mal vo svojom programe zahrnuté aktivity zamerané na skrášlenie mesta a jeho bezprostredného okolia.

Trenčiansky župan Július Szalavský ( Szalavszky, 1846-1936). Zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne.

Členmi spolku bola predovšetkým trenčianska mestská elita a ako vyplýva zo správy, uverejnenej v novinách Vágvölgyi Lap 11.2.1913, predsedom spolku sa stal kuriálny sudca Gejza Hajdu, tajomníkom Aladár Revický a medzi zakladajúcich členov spolku patrili okrem župana Júliusa Szalavského aj podžupan Justín Baroš, riaditeľ Mestského múzea MUDr. Karol Brančík a ďalší významní predstavitelia mesta ako Štefan Rudnay, Imrich Motešický či Anton Schwertner.

Spolok počas svojej existencie spolupracoval s vojakmi 71. pešieho pluku, ktorí mu pomáhali pri čistení a úprave ciest okolo hradu a farského kostola, rozšírení parku, ako aj pri údržbe Breziny, kde osadili lavičky a vytvorili prechádzkové cesty, takže Brezina sa stala obľúbeným výletným miestom mnohých Trenčanov. Za hradom smerom do Čerešňového sadu bola postavená murovaná vyhliadka, domácimi obyvateľmi prezývaná „Učnaiova vyhliadka“ ( Ucsnai pihenő ), ktorej zbytky stoja ešte aj dnes, schované medzi lesným porastom.

V rámci spolupráce dôstojnícky zbor 71. pešieho pluku organizoval zábavy a koncerty, ktorých výťažok venoval Okrášľovaciemu spolku. V apríli 1912 usporiadal orchester 71. pešieho pluku pod vedením nového dirigenta Antona Hellera v hoteli Alžbeta filharmonický koncert, na ktorom odzneli skladby Liszta, Beethowena, ale aj Karola Brančíka. Noviny Vágvölgyi Lap nešetrili chválou a koncert zhodnotili ako veľkolepý, vynikajúci a mimoriadne úspešný s účasťou mnohých významných predstaviteľov mesta a vznešeného publika, ktoré reprezentovali dámy a páni z popredných trenčianskych rodín v slávnostných róbach. Medzi hosťami nechýbala mestská elita a predstavitelia župnej šľachty ako napríklad Gejza Rakovský a jeho syn Anton z neďalekého kaštieľa v Kočovciach alebo Gejza Čáki ( Csáky ), majiteľ Budatínskeho panstva. Ako ukázali nadchádzajúce udalosti, bola to zároveň jedna z posledných príležitostí na vzájomné stretnutie a predvedenie sa trenčianskej „lepšej spoločnosti“ pred vypuknutím prvej svetovej vojny.

Park pred Sédriou bol v starostlivosti Okrášľovacieho spolku, 20-te roky 20. storočia. Zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne.

Trenčiansky park mal dlhú tradíciu v pravidelných promenádnych koncertoch vojenskej hudby, ktoré sa odohrávali v hlavnom veľkom kvetinovom kruhu, za ktorým stála socha Venuše so záhradnou besiedkou. V lete 1913 tu usporiadal dôstojnícky zbor a kapela 71. pešieho pluku vo veľkom štýle slávnosť spojenú s hudbou, spevom a predajom kvetov, ktorá u Trenčanov zaznamenala veľký úspech a o ktorej sa ešte dlho v meste rozprávalo. Počas poobedňajšieho korza prebehol na hlavnom námestí koncert, ktorý prilákal množstvo Trenčanov a v poobedňajších hodinách sa slávnosť presunula do parku, kde pokračovala až do neskorých večerných hodín. Celý výťažok zo slávnosti bol venovaný v prospech Okrášľovacieho spolku, ktorý z výnosu slávnosti vysadil v parku mnoho okrasných kríkov a drevín.

Trenčiansky mestský park, 20-te roky 20. storočia. V parku sa pravidelne konali promenádne koncerty vojenskej hudby. Zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne. Foto: M. Dukát.

23.2.1913 uverejnili noviny Vágvölgyi Lap na prvých stránkach podrobnú hodnotiacu správu, vďaka ktorej si dnes môžeme urobiť predstavu, čo všetko spolok dokázal počas svojej ročnej existencie: vydláždil cestu vedúcu k hradu až po prvú hradnú bránu, obnovil námestie okolo farského kostola a vytvoril komunitnú záhradu s detským ihriskom, pridal lavičky, čím premenil priestor na príjemnú promenádu pre verejnosť. Nad hostincom Závoj pri vodnej nádrži vytvoril vyhliadkovú plošinu, z ktorej sa otváral krásny výhľad na celé mesto. Noviny sa zmieňujú aj o návrhu architekta Vojtecha Keményho, aby sa spolok obrátil na významnú filmovú spoločnosť v Budapešti s cieľom fotografovať Trenčín a jeho okolie, ako aj krásy údolia Váhu a propagovať tieto zábery v zahraničí. Medzi plánmi spolku na ďalšie obdobie figurovalo napríklad vytvorenie agátovej aleje z centra mesta smerom na Hornú Sihoť alebo upravenie cesty od Schidlayovho domu smerom k mestským lesom Brezina.

V 20. rokoch 20. storočia spolok upravil a vydláždil cestu na hrad až po prvú hradnú bránu. Zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne. Foto: M. Holoubková, rok 1927.

Činnosť spolku utlmili udalosti prvej svetovej vojny, neskôr spolok zanikol úplne. Trenčanské noviny z 25.1.1925 priniesli informáciu, ktorá vypovedá o tom, že existovala snaha oživiť činnosť spolku, avšak bez úspechu: „ Okrášľujúci spolok ( Szépitészeti egyesület ) za maďarskej éry u nás vykonal mnoho. V tomto spolku sdružovali sa najviac zámožné dámy a páni. Im je čo ďakovať, že dnešný lesík sa môže týmto pomenovať. Dnes však nie je tomu tak. Ešte v roku 1923 sa v mestskej rade pojednávalo o tom, aby bol tento spolok oživotvorený. Ale vec zaspala a spí i dnes.“
Aj na jeseň 1927 sa objavila snaha o založenie spolku na okrášľovanie mesta ako sa písalo v Trenčane 5.11.1927 ... bolo by potrebné založiť spolok na okrášľovanie mesta. Trenčín mal už tento spolok, ale zaniknul počas vojny. Do jeho právomoci by patrilo spravovanie a hájenie všetkých sadov, ulíc, verejných priestorov a lesíkov...
Oživiť spolok sa podarilo až 19.2.1934, kedy na podnet trenčianskych ovocinárov a včelárov vznikol Mesto okrášľujúci spolok. Na valnom zhromaždení bol zvolený do funkcie predsedu Juraj Boček, za čestného predsedu bol schválený dr. Eduard Galvánek a starosta Jozef Reihel, miestopredsedom sa stal August Sztrechay. Spolok sa snažil nadviazať na tradície a činnosť starého mestského okrášľujúceho spolku, po ktorom sa v našom meste zachovali mnohé pamiatky. Spolok sa staral aj o údržbu pamätníkov a pomníkov, zabezpečoval úpravu a čistenie vojenského cintorína, organizoval prednášky, koncerty a výstavy.

Noviny Trenčan z 21.4.1934

Pozoruhodným nápadom spolku bola myšlienka, aby sa stal Trenčín mestom kvetín, pretože by to mohlo do mesta prilákať viac turistov a kúpeľných hostí z Trenčianskych Teplíc a Piešťan. Spolok bol ochotný pomôcť každému záujemcovi o skrášlenie okien svojho bytu tým, že by im zadovážil „truhličky“ na vysádzanie kvetín, planty muškátov, petúnií a iných druhov. Zároveň vypísal tri prémie, ktorými chcel odmeniť najkrajšie vyzdobené okná, balkóny, prípadne výklady obchodov. Ceny pre výhercov boli praktické ako napríklad luster, nočné lampy na stolíky, elektrická žehlička alebo varič. Heslom spolku sa stal slogan: Trenčín – najkrajšie mesto Slovenska!
Jedna z posledných zmienok o spolku bola uverejnená v novinách Trenčan 6.3.1937 a týkala sa pozvania členov na valné zhromaždenie spolku, ktoré sa malo konať v priestoroch Štátnej ľudovej školy.

Trenčiansky okrášľujúci spolok zohral významnú úlohu pri zveľaďovaní mesta a ochrane jeho historického dedičstva. Vďaka jeho činnosti sa podarilo zachovať viaceré pamiatky, ktoré dnes tvoria neoddeliteľnú súčasť identity nášho mesta.
Mestské okrášľujúce spolky postupne zanikali počas druhej svetovej vojny, neskôr v dôsledku nepriaznivých spoločenských a politických zmien a definitívny zánik pre spolky znamenal rok 1948.

Text: Alica Krištofová, Knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne

Zdroj: Vágvölgyi Lap 1912-1918
          Trenčanské noviny 1925
          Trenčan 1930-1938