Renesančný hodinový stroj z Dolnej mestskej brány

Autor: Jozef Mánes, Barbakán pred Dolnou bránou v Trenčíne, ktorý už dne nestojí. Kresba z polovice 19. storočia. 

Nemý svedok histórie Trenčína

Tento renesančný hodinový stroj v zbierkach Trenčianskeho múzea v Trenčíne je unikátnym technickým skvostom, ktorého existencia je v písomných prameňoch doložená už v roku 1561. Bol ručne kovaný miestnym kováčom (označený zachovanou značkou BHD) a po vyhotovení umiestnený na Dolnej (Tureckej) mestskej bráne v Trenčíne.

Príbeh tohto stroja je úzko spätý s opevňovaním mesta. Keď sa Trenčín v roku 1412 stal slobodným kráľovským mestom, získal právo na výstavbu hradieb. V 16. storočí, pod hrozbou tureckého nebezpečenstva a vplyvom modernizácie zbraní, prešla pôvodná gotická brána prestavbou. Bola vyvýšená a posilnená mohutným barbakanom, ktorého základy boli donedávna vyznačené v dlažbe a časť z nich je dodnes viditeľná aj v priestoroch mestských toaliet. Práve do vrchnej časti tejto prestavanej bránovej veže bol osadený náš hodinový stroj.

Stáročia slúžil nielen na to, aby si mešťania mohli rozvrhnúť svoj pracovný a súkromný život, ale bol aj mrazivým svedkom verejných popráv. Mestské popravisko totiž stálo v tesnej blízkosti brány a hodiny tak symbolicky odmeriavali posledné chvíle odsúdených. Dnes, paradoxne a symbolicky, našiel stroj svoje trvalé miesto práve v Katovom dome.

Vzhľadom na úctyhodné rozmery mechanizmu ho nevyrobil hodinár, ale zručný kováč. Mesto však dbalo na jeho údržbu a zamestnávalo vlastného správcu hodín – v účtovných knihách nazývaného „horologus“. V 16. a 17. storočí dostával za svoju prácu ročnú odmenu 1 až 6 zlatých, prípadne naturálie v podobe meríc pšenice.

V 30. rokoch 20. storočia nahradil starý mechanizmus nový, moderný elektrický stroj. Renesančný stroj po takmer 400-ročnej službe skončil na povale Trenčianskeho múzea v Trenčíne, kde sa z neho časom stala poškodená, 300-kilová kopa hrdzavého železa. Druhý dych mu začiatkom 80. rokov vdýchol pán Matúš Hašík, bývalý zamestnanec závodu TOS Trenčín. Rekonštrukcia bola náročná – stroju chýbali kolesá, hriadele, závažia, ciferník aj bicie kladivo. Pán Hašík sa však rozhodol zachovať ducha starých majstrov a vyhýbal sa modernej technike. Po dokončení prác v roku 1981 sa stroj stal hrdou súčasťou expozícií múzea.

Ako stroj fungoval?

Hoci sa od 15. storočia začínali presadzovať pružinové pohony, ktoré umožnili vznik vreckových hodiniek, tento obor využíval spoľahlivú silu gravitácie. Hnacou silou boli dve masívne závažia zavesené na reťaziach. Zabezpečovali stabilný a dlhý chod, hoci manipulácia s nimi bola fyzicky náročná. Mechanizmus tvorí šesť veľkých ozubených kolies a jedno krokové koleso. O plynulé uvoľňovanie energie sa staral tzv. krok a spomaľovacia vrtuľa (veterník). Pôvodný ciferník sa síce nezachoval, no obdivovať môžeme hodinovú a minútovú ručičku. Ich konce sú umelecky stvárnené ako polmesiac s ľudskou tvárou a ukazovateľ v tvare ornamentu.

Dnes tento mechanický pamätník dotvára expozíciu dejín mesta v Katovom dome spolu s ďalšími cennosťami, ako sú mestská koruhva, richtársky stôl či popravné meče, ktoré sa kedysi uchovávali na radnici.

Spracoval: Mgr. Vladimír Pinďák, historik Trenčianskeho múzea v Trenčíne

Expozícia v Katovom dome s hodinovým strojom z mestskej veže.