Rímsky nápis „Laugaricio“ v dobovej spisbe

obr. 1 - M. Istvánfi

Na brale Trenčianskeho hradu sa nachádza významná epigrafická pamiatka zo záveru staršej doby rímskej. Ide o oslavný nápis, ktorý bol vyhotovený na pamiatku víťazstva vojsk.

Preklad nápisu: „Víťazstvu cisárov vojsko, ktoré sídlilo v Laugariciu, 855 vojakov druhej légie, Marcus Valerianus Maximianus, veliteľ II. pomocnej légie dal zhotoviť.“

V historickej literatúre je prvá známa zmienka o rímskom nápise na konci 16. storočia. Zmienka pochádza z diela humanistu M. Istvánfiho, ktorý bol významnou osobnosťou Uhorska v období renesancie. Pôsobil ako diplomat, historiograf a kronikár. Trenčianske múzeum má vo svojej knižnici novšie vydanie jeho diela „Historiarvm de rebvs Vngaricis libri“, vydané v roku 1758 (obr. 1). V latinsky písanom diele sa k rímskemu nápisu udáva: „ Niektorí si myslia, že tam kedysi existovala stará stanica légií alebo kolónia, pretože rímske unciálne písmená vytesané do skál sú dodnes viditeľné“.

Neskôr v období baroka o nápise písali rôzni autori ako napríklad J.B. Magin, S. Timon, M. Zeiller, M. Szentiványi. Súhrn údajov o nápise bol vydaný v diele Notitia Hungarie novae historico-geographica od Mateja Bela z prvej polovice 18. stor. V rukopisnej časti sa o. i. udáva: „niektorí sa domnievajú, že tam bola kedysi stará stanica légií alebo osada, keďže ešte aj dnes možno vidieť palcový latinský nápis vyrytý do skaly“. Zároveň tu však M. Bel uvádza svoje pochybnosti o prítomnosti rímskych vojsk tak ďaleko od Dunajskej hranice rímskej provincie.

  obr. 2 - nápis na hradnej skale

O prvé publikovanie samotného nápisu v tlači sa zaslúžil trenčiansky farár Ľudovít Stárek. Jeho interpretácie vyšli v novinovej tlači v r. 1854. Správne dedukoval, že nápis bol vyhotovený ako oslava víťazstva cisárov. Datovanie kládol rovnako správne do obdobia dvojvládia cisára Marca Aurélia a jeho syna Commoda.

Rímske nápisy, ktoré sa našli na našom území, teda severne od Dunaja, sa dajú označiť ako sekundárne. Boli väčšinou dovezené z územia Panónie, až v období po dobe rímskej. Nápis na Trenčianskej hradnej skale predstavuje jedinú výnimku, nachádza sa na svojom pôvodnom mieste (obr. 2, 3). Datovanie vzniku nápisu spadá do obdobia markomanských vojen, na ich úplný záver do rokov 179 až 180.

obr. 3 - nápis na hradnej skale

Autor textu: Mgr. Peter Schreiber, archeológ Trenčianskeho múzea v Trenčíne

Krištofová, Alica. Rešerš historických prameňov. Trenčín: Knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne, (2026).

Literatúra:

Harl F. – Lőrincz B., 2002: Sprievodca rímskym lapidáriom v bašte VI. v Komárne. Komárno – Wien 2002.

Isthvanfi, N.: Historiarum de rebus Ungaricis libri XXXIV. Viennae: J. T. Trattner, 1758. 524 s.

Miklovič P. 2013: Humanista Mikuláš Ištvánfi, jeho dielo a význam pre výskum Uhorských a Českých dejín. Historica Olomucensia 45–2013, 23–36.

Szászová, H. 1980: Trenčiansky rímsky nápis vo vedeckej a populárno-vedeckej literatúre. In: LAUGARICIO. Zborník historických štúdií k 1800. výročiu rímskeho nápisu v Trenčíne. Košice 1980, 13-25.