Rotunda na Trenčianskom hrade

Obr. 1 – hypotetická rekonštrukcia podoby rotundy (podľa: Botek 2014)

Rotundy sú kruhové kresťanské kostoly, názov je odvodený z latiského rotundus, guľatý, zaokrúhlený, oblý. Ich predlohy sú už v antických kruhových stavbách pohanských chrámov a mauzoleí. Prvé rotundy na území  dnešného Slovenska sa datujú do 9. storočia, takzvaná predrománska, alebo veľkomoravská architektúra (Jankovič  1978). Rotundy románskeho slohu na Slovensku sú datované od 11. do 13. storočia (Vančo 2000).

 Zaniknutý objekt sakrálnej stavby, rotundy sa nachádza v najvyššej časti Trenčianskeho hradu, pomenovanej aj ako tzv. „horný hrad“. Táto časť tvorí od obdobia vrcholného stredoveku, teda od 12.-13. storočia jadro hradu. Samotná rotunda predstavuje najstaršiu murovanú architektúru v rámci hradného areálu. Bola objavená roku 1972 pri archeologickom výskume, zachovalo sa z nej len základové murivo a časť nadzákladového muriva. Vonkajšia strana rotundy má kruhový obvod o priemere 8,8m. Vnútorná, interiérová časť je delená na štyri apsidy so zvyškami stĺpov (obr. 1). Steny rotundy boli omietnuté aj v interiérovej aj exteriérovej časti. V interiéry sa našli aj zvyšky liatej maltovej podlahy, na ktorej bola neskôr hlinená podlaha.

Obr. 2 – esovitá záušnica vyrobená z hrubej tyčinky, nález z hrobu, materiál: striebro, datovanie: 11.-12. stor.

V okolí rotundy sa nachádzal súdobý cintorín, archeologický výskum tu zachytil 14 hrobov, ktoré svojou polohou rešpektovali už existujúcu stavbu. Hroby boli zahĺbené až priamo na skalné podložie, alebo uložené v priehlbine skaly, zhruba rovnobežne s múrmi rotundy (Nešporová 1978). V hrobovej výbave sa našli šperky a mince, ako aj nálezy jemných zlatých drôtikov, pravdepodobne súčastí tkanín látok. Mince predstavuje jeden denár z čias vlády Bela II. a dva anonymné denáre z prelomu 11.-12. storočia (obr. 4). Šperky v hrobovej výbave tvorili prstene a esovité záušnice, datované do rámca 11. až 12. storočia (obr. 2, 3). Na základe uvedených nálezov sa dá dedukovať, že rotunda stála už na prelome 11. a 12. storočia. Ďalšou indíciou k datovaniu rotundy by mohol byť odpis dodatku k zoborskej listine pochádzajúcej z roku 1111, v ktorom sa spomína, že kráľ Ladislav I. dal zoborskému Kláštoru „Kaplnku sv. Svorada v Trenčíne a zem na obidvoch stranách Váhu, nad ktorými kaplnka stojí“ (Pomfyová 2015). Uvedený odpis bol však vyhotovený až roku 1414 a to nie podľa originálu, ale podľa falzifikátu listiny, spísanej zrejme v prvej tretine 13. storočia. V opise listiny však môže byť uvedené patrocínium hradnej kaplnky, ako Kaplnky sv. Svorada. V tejto súvislosti treba spomenúť, že v regióne Trenčína sa nachádza aj ďalšia zaniknutá sakrálna stavba, v obci Skalka nad Váhom na výšinnej polohe s názvom Chochel. Jej datovanie je však pomerne široké. Nálezy hrobov z blízkeho cintorína sú datované do 12. až 13. stor., šesť hrobov ktoré sa nachádzali 7m za apsidou objektu sa datuje do polovice 9. až 10. storočia (Hanuliak 1998).

Obr. 3 – pásikový prsteň s rytou výzdobou, nález z hrobu, materiál: striebro, datovanie: 11.-12. stor.

Datovanie vzniku rotundy na Trenčianskom hrade spadá najpravdepodobnejšie do 11. stor., pričom v 12. storočí je už jej existencia istá. Treba spomenúť aj alternatívne, staršie datovanie do 9. stor. pre ktoré však neexistujú žiadne priame doklady (viď. archeologické nálezy z priľahlého cintorína). V 14. storočí, v období Matúša Čáka k rotunde pristavali palác tak, že ho čiastočne vsunuli do jej severnej časti (Botek 2014). Zánik, zbúranie objektu sa datuje do prvej tretiny 15. storočia, pri výstavbe tzv. Barborinho paláca, za Žigmunda Luxemburského (Plaček/Bóna 2007).

 Obr. 4 – minca (denár), nález z hrobu, rozmer: priemer zachovanej časti: 10mm, datovanie: 11.-12. stor.

Pôdorys sakrálneho objektu rotundy je prezentovaný „in situ“ v expozícii archeológie na Trenčianskom hrade. Vystavené sú tu aj nálezy šperkov z hrobov cintorína pri rotunde.

Autor: Mgr. Peter Schreiber, archeológ

Trenčianske múzeum v Trenčíne

Použitá literatúra:

Botek, A.: Veľkomoravské kostoly na Slovensku a odraz ich tradície v neskoršom období. Bratislava 2014.

Hanuliak, M.: Skalka nad Váhom a jej význam v dejinách osídlenia trenčianskeho mikroregiónu. Slovenská archeológia, XLVI-2, 1998, 309-329.

Nešporová, T.: Trenčín, okres Trenčín. In: Chropovský (eds.):  Významné slovanské náleziská na Slovensku, 1978, 217-223.

Jankovič, V.: Predrománske pamiatky. In: Pamiatky na Slovensku. Súpis pamiatok, zv. IV. Bratislava 1978, 54- 58.

Plaček, M. – Bóna, M.: Encyklopédia Slovenských hradov. Bratislava 2007.

Pomfyová, B. – Samuel, M.: Sakrálna architektúra v počiatkoch kristianizácie. In: Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol: historické a funkčné premeny architektúry. 1. zväzok. Bratislava 20215, 41-82.

Vančo, M: Stredoveké rotundy na Slovensku (od 9. do 13. storočia). Bratislava 2000.