Šľachtic v službách vedy

Ukážka medirytinovej knižnej ilustrácie

Profesor Trnavskej univerzity Anton Revický a jeho dielo Elementa philosophiae

Dvojzväzkové dielo Elementa philosophiae naturalis patrilo v polovici 18. storočia medzi učebnice, z ktorých študenti Trnavskej univerzity spoznávali prírodné vedy. Dnes je exemplár uložený v zbierkach našej muzeálnej knižnice cenným svedectvom o úrovni univerzitného vzdelávania, vedeckého myslenia i knižnej kultúry svojej doby. Jeho stránky nám umožňujú nahliadnuť do obdobia, keď sa moderná veda ešte len formovala.

Autorom diela je Anton Revický (1723 – 1781), profesor filozofie, matematiky a prírodných vied na Trnavskej univerzite. Pochádzal zo starobylého a vplyvného šľachtického rodu Revických z Revišného (Reviczky de Revisnye), ktorého pôvod siaha na Oravu. Príslušníci rodu pôsobili v rôznych častiach Uhorska, pričom jedna z vetiev sa usadila aj v Beckove. Hoci mu šľachtický pôvod mohol otvoriť cestu k svetskej či diplomatickej kariére, rozhodol sa pre život zasvätený vzdelávaniu. Vstúpil do jezuitského rádu, získal doktorát a svoju odbornú dráhu spojil s Trnavskou univerzitou.

Erb rodu Revických z Revišného

V polovici 18. storočia patrila Trnavská univerzita k najvýznamnejším vzdelávacím inštitúciám v krajine. Výučba sa riadila jezuitským študijným systémom, ktorý kládol dôraz na systematické vzdelávanie a dôkladnú prípravu budúcich učencov. Anton Revický prednášal logiku, metafyziku, fyziku a matematiku a pre potreby svojich poslucháčov pripravoval vlastné učebné texty. Najvýznamnejším z nich sa stalo práve dvojzväzkové dielo Elementa philosophiae naturalis, určené študentom filozofickej fakulty (in usum auditorum conscripta).

Ukážka medirytinovej knižnej ilustrácie

Kniha je rozdelená na všeobecnú fyziku (Pars prima seu physica generalis) a špeciálnu fyziku (Pars altera seu physica particularis). Pojem „fyzika“ mal však v 18. storočí oveľa širší význam než dnes. Okrem mechaniky zahŕňal aj astronómiu, optiku, meteorologické javy, geológiu, hydrológiu či botaniku, ktorej Revický venoval osobitnú pozornosť. Našli by sme aj samostatné kapitoly označené dobovou terminológiou ako pyrologia („náuka o ohni“) a aerologia („náuka o vzduchu“).

Revického dielo zachytáva obdobie, keď sa pohľad na prírodu a fungovanie sveta postupne menil. Vedci sa už neopierali iba o autority starších učencov, ale čoraz väčší význam pripisovali pozorovaniu, meraniu a experimentom. Učebnica preto ponúka zaujímavý obraz o tom, aké poznatky mali vzdelanci k dispozícii v polovici 18. storočia a akým spôsobom sa vyučovali na univerzitách. Zároveň dokumentuje snahu profesorov Trnavskej univerzity sprostredkovať študentom najnovšie vedecké poznatky svojej doby.

Ukážka medirytinovej knižnej ilustrácie

Dielo dopĺňa súbor medirytinových tabúľ s vedeckými schémami a obrazovými znázorneniami prírodných javov, astronomických systémov či anatomických nákresov. Dokumentujú vysokú úroveň univerzitnej knižnej kultúry trnavského jezuitského prostredia v polovici 18. storočia, ako aj kvalitu grafickej produkcie tamojšej jezuitskej tlačiarne. Ilustrácie neplnili iba dekoratívnu funkciu, ale boli dôležitou súčasťou výučby. Názorným spôsobom sprostredkovávali poznatky z prírodnej filozofie a pomáhali študentom lepšie porozumieť opisovaným javom a procesom.

Titulný list knihy Antona Revického

Ukážka medirytinovej knižnej ilustrácie

Kniha Elementa philosophiae naturalis uložená v našej muzeálnej knižnici je cenná nielen svojím obsahom, ale aj tým, že vypovedá o úrovni univerzitnej knižnej produkcie, o remeselnej práci tlačiarov, rytcov a knihárov, ako aj o spôsobe, akým sa vedecké poznanie šírilo v dobovom akademickom prostredí. Ide tak o vzácne prepojenie dejín vedy, vzdelávania a knižnej kultúry, ktoré pripomína významnú úlohu knihy pri sprostredkovaní vedeckého poznania v tomto období.

Text: Alica Krištofová, Knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne

Literatúra:

Tibenský, J. Dejiny vedy a techniky na Slovensku. Martin, 1979.

Wurzbach, Constant von. Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich. Band 25. Wien, 1868.

Reviczky család (Revisnyei). In Nagy, Iván. Magyarország családai. 9. kötet. Pest, 1862.

Karabová, K. Profesor Anton Revický, filozof, prírodovedec a architekt v jednej osobe. In: Tyrnavia erudita. Trnava, 2017.