ŠTEFAN POZDIŠOVSKÝ

ŠTEFAN POZDIŠOVSKÝ ( 23.12.1906 – 1.9.2007 )

Koncom decembra si pripomíname 115. výročie narodenia stredoškolského profesora, významného vlastivedného pracovníka, historika a dlhoročného riaditeľa Trenčianskeho múzea Štefana Pozdišovského.

Pán profesor Pozdišovský pôsobil ako pedagóg na viacerých gymnáziách, v roku 1939 získal systematizované miesto profesora dejepisu a zemepisu na štátnom gymnáziu v Trenčíne. Jeho široký vedecký a vlastivedný záujem spôsobil, že v roku 1940 popri úväzku na škole prijal aj ponuku spravovať vtedajšie Mestské múzeum v Trenčíne, ktoré dovtedy nemalo stáleho kustóda. Voľba predstaviteľov Vlastivednej spoločnosti, ktorá múzeum spravovala a mesta, ktoré ho skromne finančne podporovalo sa ukázala ako správna. Do funkcie správcu múzea ho vymenoval mešťanosta JUDr. Ján Zaťko 1. apríla 1940.  Nový správca spolu so svojimi žiakmi presťahoval koncom júna 1940 zbierky múzea, ktoré sa neustále sťahovali a boli v tom čase uložené v provizórnych priestoroch v budove pošty, do budovy bývalého Župného domu , kde sídli múzeum dodnes. Za necelé tri mesiace sa mu podarilo sprístupniť verejnosti prvú expozíciu, ktorá mala veľký úspech. Obdobie rokov 1951-1958, kedy múzeum viedol Štefan Pozdišovský sa považuje za jedno z najvýznamnejších období v dejinách inštitúcie, kedy vďaka jeho zanietenosti, odbornosti a neobyčajnej pracovitosti vyrástlo na významné regionálne múzeum.

      

Štefan Pozdišovský zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne.

     

Meno Štefana Pozdišovského je nezmazateľne spojené  s Trenčianskym múzeom, o jeho všestranných aktivitách, vedeckej a odbornej bádateľskej činnosti, vlastivednej a organizačnej práci by sa dalo napísať veľmi veľa. Z mnohých aktivít pána profesora Pozdišovského môžeme spomenúť napríklad založenie Vlastivedného krúžku Trenčianskeho múzea, v rámci ktorého svojim nadšením pre regionálnu históriu, podnecoval členov krúžku k výskumom, ktorých výsledky sa zverejňovali v „Informačných správach múzea“, dnes sú súčasťou fondu našej knižnice. Verejnosti bol známy aj ako prekladateľ rímskeho nápisu na trenčianskej hradnej skale.

      

Štefan Pozdišovský zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne.

  

Rada by som upriamila pozornosť aj na záslužnú činnosť pána Pozdišovského, ktorú vykonal v súvislosti s našou muzeálnou knižnicou, keď v rokoch 1987-1990 sa už ako dôchodca podieľal na pasportizácií  a analýze najstaršieho knižničného fondu múzea 16. a 17. storočia.

          

Najstarší fond muzeálnej knižnice, ktorý pasportizoval profesor Š. Pozdišovský.

      

Keď sa v roku 1940 stal pán profesor Pozdišovský kustódom múzea, prevzal aj knižnicu ako neoddeliteľnú súčasť múzea. Od začiatku si uvedomoval jej hodnotu a význam, veď knihu považoval za stáleho pomocníka odborného zamestnanca múzea.

V roku 1987 na naliehavú žiadosť vtedajšieho riaditeľa Trenčianskeho múzea, pána Mgr. Ferdinanda Brunovského, prisľúbil už ako dôchodca výpomoc pri registrovaní cudzojazyčnej literatúry múzea, ktorá  tvorila takmer polovicu odborného fondu. 2. januára 1987 nastúpil na polovičný úväzok do múzea a keďže múzeum nemalo dostatok voľných  písacích strojov, ponúkol sa, že si donesie vlastný. Vtedajšia knihovníčka, pani Elena Halusková mu denne pripravovala dohodnuté množstvo kníh na spracovanie, čistila knihy od prachu a viedla evidenciu. Pán profesor mal široké jazykové vedomosti, ktoré plne využil pri vytváraní cudzojazyčných záznamov – veď knihy boli predovšetkým v latinčine, starej nemčine, maďarčine, taliančine a francúzštine a v rámci kníh bývalého Prírodovedného spolku župy Trenčianskej sa stretol aj s menej používanými jazykmi ako napríklad portugalčina, švédčina, fínčina, nórčina, rumunčina ...

Zásluhou pána profesora Pozdišovského bol najstarší fond knižnice, ktorý tvoria vzácne tlače 16. a 17. storočia, vyhlásený Ministerstvom kultúry SR za „Historický knižničný fond“.

        

Najstarší fond muzeálnej knižnice, ktorý pasportizoval profesor Š. Pozdišovský

      

Štefan Pozdišovský získal množstvo ocenení a jeho celoživotná práca vzbudzuje úctu, obdiv a rešpekt. Ministerstvo kultúry SR ho vyznamenalo 19.5.1991 najvyšším ohodnotením múzejného pracovníka - Cenou Andreja Kmeťa za zásluhy a rozvoj slovenského múzejníctva.

 

Text: Alica Krištofová, Knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne