Svedectvo kráľovskej korunovácie: unikátny rukopis z roku 1712 vo fonde knižnice Trenčianskeho múzea v Trenčíne.

V našej muzeálnej knižnici uchovávame jedinečný dokument, ktorý priamo zachytáva korunováciu cisára Karola VI. za uhorského kráľa v roku 1712 v Bratislave. Rukopis s názvom Coronatio Caroli VI. Imperatoris in Regem Hungariae 1712 predstavuje oficiálny výpis z cisárskeho protokolu, vyhotovený Hermannom Grevenbruchom, ktorý od roku 1711 až do svojej smrti v roku 1728 zastával funkciu cisárskeho radcu, dvorného tajomníka a hlavného cisárskeho komorníka. Ako priamy očitý svedok zaznamenal nielen detailný priebeh korunovačného obradu a liturgických úkonov, ale aj účastníkov ceremónie, medzi ktorými boli cirkevní hodnostári, šľachta, palatín, členovia mestskej rady či rytieri Rádu Zlatej ostrohy. Predpokladá sa, že existuje len niekoľko exemplárov tohto rukopisu.

Ukážka väzby rukopisu

Karol VI. bol posledný člen habsburskej dynastie po meči, ktorý v roku 1713 zabezpečil svojej najstaršej dcére Márii Terézii nástupníctvo v rakúskych dedičných krajinách tzv. pragmatickou sankciou. Za uhorského kráľa bol korunovaný 22. 5. 1712 v Dóme sv. Martina v Bratislave, kde sa tradične korunovali uhorskí panovníci od roku 1563. Ako vyplýva z rukopisu, išlo o mimoriadne slávnostnú udalosť, sprevádzanú honosnými procesiami, ceremóniami a prísahami. Korunoval ho ostrihomský arcibiskup, primas-kardinál Christian August Saský ( Christian August von Sachsen-Zeitz ), ktorého významná úloha pri korunovačnom obrade je v texte detailne opísaná.

Rukopis je písaný nemeckou novogotickou kurzívou v kombinácii s latinčinou a predstavuje zaujímavú ukážku úradnej terminológie, ktorá sa používala v administratívnych dokumentoch v období baroka.

Specification deren Rittern ex ordine Magnatum

Rukopis obsahuje zasadací poriadok pre jednotlivé stavy, schému slávnostnej tabule pri rytierskych turnajoch s rozpisom miest na sedenie, usporiadanie jazdeckej kavalérie od Bratislavského hradu ku kostolu „Status Cavallieri Leeder Nationen“ či inštrukcie pre procesiu, ktorá viedla k Františkánskemu kostolu a Dómu Sv. Martina v Bratislave. Podľa rukopisu kráčali na čele sprievodu kňazi za krížom a za nimi magnáti, ktorí niesli zástavy krajín patriacich k Uhorsku. Text zároveň poskytuje prehľad predstaviteľov Uhorského kráľovstva, ktorí sa zúčastnili na korunovačnom akte vrátane postavenia kardinálov, biskupov, vyslancov a kanonikov priamo pri korunovácii. Najčastejšie sa spomína meno vtedajšieho uhorského palatína kniežaťa Pavla Esterháziho, ktorý v korunovačnom sprievode Karola VI. v Bratislave privítal panovníka pri vstupe do mesta a zohral kľúčovú ceremoniálnu úlohu. Viedol uhorskú šľachtu počas slávnostných aktov a zároveň zabezpečoval organizáciu korunovačného snemu.

Ukážka plánu zasadacej tabule v Dóme sv. Martina

Rukopis poskytuje množstvo zaujímavých historických faktov, ktoré priamo približujú celý proces korunovácie cisára Karola VI. Môžeme sa z neho dozvedieť mená magnátov, ktorí na korunovačnej ceremónii zastupovali jednotlivé krajiny, napríklad Hungario Comes Thomas de Nadásdy, Croatio Comes Josephus Eszterházy, Slavonio Comes Franciscus Junior Eszterházy, Dalmatio Comes Georgius Erdődy alebo Gallicio Comes Joannes Junior Pálffy, Servio Baron Georgius Andrássy ...

Ukážka zo zoznamu magnátov, ktorí sa na korunovácii zúčastnili

Osobitne sa spomína aj gróf Mikuláš Ilešházi ( 1653 - 1723 ), ktorý bol v čase korunovácie kancelárom Uhorskej dvorskej kancelárie ( Officium Cancellariae Regni Hungariae ) a zohral významnú úlohu pri príprave a organizácii korunovačného aktu a vypracovaní protokolu. Vystupoval ako jeden z najvyšších prísediacich počas celého aktu a pod jeho vedením Dvorská kancelária zabezpečovala administratívnu a právnu legitimizáciu celého procesu.