Symbol obetného baránka v kresťanskej a židovskej tradícii

Symbol obetného baránka v kresťanskej a židovskej tradícii

AGNUS DEI, VEĽKÁ NOC A PESACH

Pôvod obľúbeného veľkonočného symbolu, baránka, siaha do kresťanskej aj židovskej tradície. Baránok je jeden z najstarších kresťanských symbolov.Počas veľkonočných sviatkov si kresťania na celom svete pripomínajú smrť Ježiša Krista, ktorý sa ako obetný baránok obetoval za hriechy všetkých ľudí. Agnus Dei (Baránok Boží) je tiež jedným z Ježišových mien. Ježiš Kristus je prirovnávaný k baránkovi, jedinému zvieraťu, ktoré sa nebráni, keď ho vedú na smrť. Baránok Boží zobrazovaný spolu so zástavou a krížom však nie je len symbolom ukrižovania Ježiša Krista, ale nesie aj posolstvo víťazstva v podobe jeho vzkriesenia.

Baránok v erbe mesta  TrenčínBaránok Boží v zlatej zbroji s mestskou vlajkou je napokon vyobrazený aj v erbe Trenčína.

So symbolom obetného baránka sa stretávame už v biblickom vyslobodení Izraelitov z egyptského otroctva, ktoré pripomína starý židovský pútnický sviatok Pesah, Pesach (gr. Pascha, prekročiť), niekedy nazývaný aj ako židovská Veľká noc. Izraeliti pred odchodom z Egypta pojedli baránka, ktorého krvou potreli dvere a prahy svojich domov. Anjel smrti obišiel označené príbytky a Izraelitov sa nedotkla posledná z desiatych Božích rán, smrť prvorodených. Baránka jedli rýchlo, neporcovali ho a jeho telo zostalo v celku, nesmela mu byť zlomená žiadna kosť. (Okrem skutočnosti, že Ježiš Kristus bol ukrižovaný počas sviatku Pesach, aj tu možno vidieť súvis s obetným baránkom a podľa predpovede proroka Mojžiša mu nebola zlomená jediná kosť.)

Izraeliti už boli pripravení na ranný odchod z Egypta. K mäsu pripravili len rýchly nekvasený chlieb maces a horké byliny maror, ktoré ani dnes nechýbajú na sviatočnom stole. Židia si vyvedenie Izraelitov z Egypta pripomínajú v prvé dva večery z ôsmych dní trvania sviatku Pesach, počas Sviatku nekvasených chlebov Chag ha – macot.

Želáme Vám príjemné prežitie veľkonočných sviatkov.

Forma na pečenie Veľkonočného baránka

Text: Mgr. Andrea Lazarčíková, etnologička Trenčianskeho múzea v Trenčíne 

Literatúra:

BOTÍK Ján, SLAVKOVSKÝ, Peter a kol. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 1. Bratislava : VEDA, 1995. s. 34. ISBN 80-224-0234-6

MILLER, Les. Znamení a symboly katolícké víry. 25 otázek a odpovědí. Praha : Karmelitánské nakladatelství. 44 s. ISBN 978-80-7566-122-7

STUDENÝ, Jaroslav. Kresťanské symboly. Olomouc : 1992. 299 s.

DE VRIES, Simon Philip. Židovské obrady a symboly. Praha : Nakladatelství Vyšehrad, spol. s. r. o., 2009. 860 s. ISBN 978-80-7021-963-8

 

Fotografie:

Agnus Dei. Objekt spravuje Prepozitúra Panny Márie v Novom Meste nad Váhom. Foto: A. Lazarčíková

Agnus Dei. Dekor z paškálovej sviece zapaľovanej pri veľkonočnej vigílii na Bielu sobotu. Názov sviece vychádza zo slov paschalis (lat) a pascha (gr.) a tie z hebrejského slova pesach. Objekt spravuje Prepozitúra Panny Márie v Novom Meste nad Váhom. Foto: A. Lazarčíková

Erb mesta Trenčín. Foto: voľne dostupné na internete, https://trencin.sk/pre-obcanov/o-meste/symboly/

Forma na prípravu veľkonočného baránka. Objekt spravuje Trenčianske múzeum v Trenčíne. Foto: A. Lazarčíková