Trencsén, szab. kir. város és vára vázlatos leirása / Načrtnutý opis slobodného kráľovského mesta Trenčína

Milí priaznivci Trenčianskeho múzea a našej knižnice,

viete, aký bol Trenčín v roku 1893? Koľko tu stálo domov, k akým vierovyznaniam sa hlásili obyvatelia Trenčína a akými remeslami sa zaoberali?  A aký historický nápis už v Trenčíne nenájdete? To všetko sa môžete dozvedieť z malej nenápadnej knižky, ktorá stručne opisuje históriu nášho mesta, jej pamiatky a predovšetkým našu dominantu Trenčiansky hrad. Knižka s názvom Trencsén, szab. kir. város és vára vázlatos leirása ( vo voľnom preklade Načrtnutý opis slobodného kráľovského mesta Trenčína ) bola vydaná v roku 1893 u Leopolda Gansela v Trenčíne a jej zostavovateľom bol rodák z Horoviec, profesor  na vtedajšom trenčianskom hlavnom gymnáziu, Dr. Karol Krasňanský (1855 – 1910).

Trencsén, szab. kir. város és vára vázlatos leirása 

Načrtnutý opis slobodného kráľovského mesta Trenčína

Od roku 1884 pôsobil ako člen Prírodovedného spolku župy Trenčianskej, bol zároveň aj členom zastupiteľstva slobodného mesta Trenčín a členom municipálneho výboru Trenčianskej župy. Pri zostavovaní knižky čerpal Karol  Krasňanský z diela Wegweiser in der Trencsiner Burg-Ruine und Umrisse der Geschichte der königliche Freistadt und Burg Trencsin z roku 1852, ktorého autorom je  Ľudovít Stárek (1803 – 1863 ) a ktorá je tiež súčasťou našej knižnice.

A čo všetko sa môžeme dozvedieť?

Napríklad, že v roku 1893 stálo v Trenčíne 420 domov, počet obyvateľov podľa posledného sčítania v roku 1890 predstavoval 5102 duší, z toho 3388 obyvateľov sa hlásilo k rímsko-katolíckej cirkvi,  485 k evanjelickej cirkvi, 1198 sa hlásilo k židovskému vierovyznaniu, 25 obyvateľov sa hlásilo k reformovanej cirkvi a 6 bolo grékokatolíkov.

Zaujímavé údaje nám poskytuje aj prehľad remeselníkov, ktorí v meste vykonávali svoju činnosť vrátane uvedenia ich počtu. V roku 1893 pracovalo v Trenčíne napríklad 39 stolárov, 35 pekárov, 11 tesárov, 11 holičov, 9 kožušníkov, 7 cukrárov, 6 mlynárov, 5 sklenárov, 5 hodinárov, mali sme 4 záhradníkov, 4 architektov, 3 fotografov, 2 zlatníkov, 2 kníhkupcov a 1 rukavičkára, tkáča, garbiara a drotára. Trenčín mal aj 8 umeleckých mediarov, 5 kominárov, 5 knihárov, 4 pôrodné asistentky, 2 kamenárov, 2 výrobcov mydla a 1 výrobcu povrazov. Našli by sme ale aj tehliarov, kolárov, kachliarov, remenárov, práčky či uhliarov.

V knihe sa nachádzajú aj zmienky o historických nápisoch v Trenčíne, ktoré v tej dobe ešte existovali. Zaujímavosťou je zmienka o dnes už neexistujúcom nápise, týkajúcom sa  povodne v roku 1662, ktorá zaplavila takmer celý Trenčín a v meste a okolí spôsobila obrovské škody. Na pamiatku tejto ničivej povodne, pri ktorej sa akoby zázrakom zachránili dvaja pltníci, bol do hradnej skaly blízko dnešného hotela Elizabeth vytesaný pamätný kríž s nápisom Exundationis 7. Augusti 1662. Renovata memoria 1886. Ako uvádza autor knižky, nápis bol prístupný aj z areálu záhrady bývalého hostinca „Červená hviezda“.

Uvedená kniha je súčasťou fondu regionálnej literatúry našej knižnice a je prístupná bádateľom na prezenčné štúdium.

Text: Alica Krištofová, Knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne.