Unikátna knižnica rodiny Zamarovských zo Zamaroviec

Unikátnu knižnicu rodiny Zamarovských zo Zamaroviec začali budovať pred 250 rokmi a zveľaďovali ju tri generácie rodiny. Jej najväčším budovateľom bol právnik Štefan Zamaróczy, vzdelaný a rozhľadený bibliofil, ktorého 205. výročie narodenia si pripomíname v týchto dňoch.

Vzácnou súčasťou historického fondu knižnice Trenčianskeho múzea v Trenčíne je rodová knižnice zemianskej rodiny Zamarovských zo Zamaroviec, systematicky budovaná od začiatku 18. storočia. Pôvodne bola uložená v klasicistickej kúrii v Zamarovciach, odkiaľ ju Trenčianske múzeum v roku 1966 odkúpilo od posledných dedičov rodiny v počte približne 4300 exemplárov, a tak zabezpečilo jej zachovanie pre budúce generácie.

Ukážka tlačí z 18. storočia z rodovej knižnice šľachtickej rodiny Zamarovských.

Knižnica vzbudzuje obdiv rozsahom svojho kultúrneho bohatstva, mnohé v nej zastúpené exempláre sú možno jedinými zachovanými na území Slovenska. Ide o jednu z najväčších a najzachovalejších rodových knižníc na Slovensku, ktorá obsahuje tituly takmer zo všetkých oblastí ľudského poznania.

Ako uvádzajú staré uhorské genealogické príručky, predkovia rodu Zamarovských prišli do Trenčianskej stolice z Nemecka a v Trenčíne boli doložení už v 13.storočí. Získali majetky v Zamarovciach a zakrátko sa zaradili medzi miestnych šľachticov. Najväčší rozmach rod prežíval v 15. storočí, keď viacerí členovia rodu pôsobili ako vysokí stoliční úradníci a významní mešťania Trenčína, neskôr aj ako richtári a právnici. Od 18. storočia žili členovia rodu najmä v Zamarovciach a Ivanovciach, ale mali majetky aj v Bratislavskej a Nitrianskej župe.

Knižnica bola pôvodne uložená v priestoroch kúrie rodiny Zamarovských v Zamarovciach. Zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne.

Na začiatku 18. storočia sa o rozšírenie knižnice postaral Jozef Zamaróczy (1748 – 1824), ktorý obohatil fond knižnice predovšetkým o vzácne tlače zo 17. storočia. Zachovalo sa od neho niekoľko signovaní, najstaršie datovanie pochádza z roku 1764 a vždy je k nemu pripojená latinská formulka s textom, že kniha je zapísaná v katalógu Inscriptus Catalogo Zamaróczi , takže môžeme s istotou predpokladať, že ku knižnici už v 18. storočí existoval katalóg kníh.

Jozef Zamaróczy získal vzdelanie u jezuitov v Trenčíne, študoval právo na Trnavskej univerzite a neskôr pôsobil ako kráľovský advokát, tabulárny sudca viacerých žúp a prokurátor niekoľkých významných šľachtických rodín. Po ňom prevzal štafetu vo zveľaďovaní knižnice jeho syn Florián (1788 – 1863), tabulárny sudca pre Trenčiansku, Turčiansku a Nitriansku stolicu, bol aj zástupcom trenčianskeho podžupana. Florián Zamaróczy prispel k rozšíreniu knižnice okrem právnej literatúry aj titulmi z oblasti poľnohospodárstva, ovocinárstva a vinohradníctva. Jeho manželkou bola Sidónia Dubnická (Dubniczka, 1787 – 1879), ktorá obohatila knižnicu o niekoľko tlačí, pochádzajúcich z knižnice rodiny Dubnických, ktorá patrila medzi strednú stoličnú šľachtu a najstaršie rody Trenčianskej župy.

Za najvýznamnejšieho budovateľa knižnice je považovaný Štefan Zamaróczy (1819 – 1892), ktorý svojim zberateľským úsilím získal pre knižnicu viaceré vzácne exempláre z 16. a 17. storočia. Vyštudoval filozofiu a právo, od roku 1855 bol advokátom panstva nitrianskeho biskupa v Kostolnej a jeho diecéznym fiškáľom, od roku 1861 ho zvolili za hlavného právnika mesta Trenčín. Bol to vzdelaný a sčítaný človek, o ktorom sa traduje, že väčšinu svojho života strávil vo svojej knižnici a veľa peňazí venoval na nákup kníh a rozširovanie rodovej knižnice. Knihy, ktoré nadobudol, sú signované alebo presignované jeho menom, pričom v knihách sa zachovali aj podpisy predchádzajúcich majiteľov kníh a niekoľko zaujímavých heraldickýcha typografických exlibrisov. Štefan Zamaróczy získaval knihy aj kúpou od tuzemských aj zahraničných kníhkupcov, pričom najväčšími dodávateľmi kníh pre knižnicu boli kníhkupci z Zürichu, Viedne, Budapešti a Lipska, z domácich trenčianskych kníhkupcov Leopold Gansel a Karol Moessnel.

Po jeho smrti knižnicu v menšej miere dopĺňali jeho potomkovia až do 2. svetovej vojny, predovšetkým syn Jozef Zamaróczy (1882 - 1957), bankový úradník, ktorý počas 1. svetovej vojny pôsobil ako nadporučík 71. pešieho pluku v Kragujevci. Zomrel v roku 1957 a bol posledným príslušníkom rodu, ktorý obýval zamarovskú kúriu a aj jeho zásluhou ostala rodová knižnica zachovaná a celistvá.

Jozef Zamaróczy, 1748 - 1824. Zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne.

Florián Zamaróczy, 1788 - 1863. Zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne.

Štefan Zamaróczy, 1819 - 1892. Zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne.

Najstaršie tituly pochádzajú zo 16. a 17. storočia, prevláda 18. a 19. storočie. Z jazykového hľadiska dominuje nemčina a maďarčina, nasleduje latinčina a iba niekoľko titulov je vo francúzštine a slovenčine. Z tlačí 16. storočia, kam patrí dvanásť titulov, sa tri tituly typologicky radia medzi postinkunábuly, to znamená tlače, vydané medzi rokmi 1500-1550. Hlavnú obsahovú náplň tlačí 16. storočia tvoria diela antickej literatúry, teológie a práva, nasleduje história a jeden titul patrí do oblasti medicíny a farmácie. 17. storočie s 33 titulmi je zastúpené vynikajúcimi teologickými, právnickými a historickými dielami, ktoré rodovú knižnicu obohatili na základe zberateľských aktivít Štefana Zamaróczyho.

Bion, Nicolai (1652 - 1733): Mathematische Werck=Schüle ... Nürnberg, 1741. Z knižnice Trenčianskeho múzea v Trenčíne.

Krebs, Philipp Helfricus (1689 - 1723): Tractatus politico-juridicus de ligno & lapide ...Francofurti, 1700. Z knižnice Trenčianskeho múzea v Trenčíne.

Rodová knižnica šľachtickej rodiny Zamarovských svedčí o vysokej kultúrnej úrovni, vzdelaní a rozhľade jej príslušníkov a odzrkadľuje zberateľské úsilie jej zakladateľov. Predstavuje jedinečnú a mimoriadne cennú rodovú knižnicu, ktorá nás upúta nielen svojim rozsahom, ale aj pestrosťou svojho obsahu. Najstarší fond zo 16. a 17. storočia bol v spolupráci so Slovenskou národnou knižnicou v Martine vyhlásený Ministerstvom kultúry za „ Historický knižničný fond Slovenskej republiky“.

Text: Alica Krištofová, Knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne.