Vzácne tlače zo starobylej knižnice z kaštieľa v Horovciach
Kaštieľ v Horovciach ukrýval starobylú knižnicu, ktorej vlastníkmi od roku 1806 boli členovia šľachtickej rodiny Vietorisovcov. Jej fragmenty sú dnes cennou súčasťou našej muzeálnej knižnice.
Z knižnice Vietorisovcov. Miesto súčasného uloženia: Knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne
Rodina Vietorisovcov, ktorej pôvodným sídlom bola obec Vieska ( neskôr zlúčená s obcou Slávnica ) bola významnou rodinou, ktorej členovia zastávali v rámci Trenčianskej župy najvyššie funkcie. Ako uvádza kniha erbov uhorskej šľachty z roku 1891/92 Wappenbuch des Adels von Ungarn, v roku 1710 získal Ján Vietoris od cisára Jozefa I. armáles, erbovú listinu o povýšení a udelení výsad za zásluhy počas Tökölyho povstania a vernosť cisárovi Leopoldovi I.
Heraldický exlibris Ladislava Vietorisa (1802 – 1870)
V ich rodinnom sídle v kaštieli v Horovciach sa nachádzala vzácna knižnica, o význame ktorej svedčí skutočnosť, že sa dostala do štatistického súpisu najvýznamnejších uhorských knižníc z roku 1885 ( Magyarország köz- és magánkönyvtárai 1885-ben ), ktorú vydal Krajinský štatistický úrad v Budapešti v roku 1886. Podľa súpisu bola knižnica Vietorisovcov založená v roku 1806 Ladislavom Vietorisom starším (1758 – 1843) a v roku 1885 obsahovala viac ako 2000 zväzkov. O jej ďalší rozvoj sa zaslúžili viacerí členovia rodiny, predovšetkým Ladislav Vietoris (1802 – 1870), od roku 1861 trenčiansky hlavný župan, kráľovský radca a vyslanec na uhorskom sneme za Trenčiansku župu.
Kaštieľ v Horovciach. Zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne
Po smrti Ladislava Vietorisa sa vlastníkom knižnice stal Ján Vietoris (1829 – 1908), c. k. komorník a trenčiansky podžupan v rokoch 1849 – 1850 a nakoniec Jánov syn Filip Vietoris (1862 – 1928) s manželkou Helenou, rod. Grundemannovou (1870 – 1935). Filip Vietoris ako posledný majiteľ kaštieľa a knižnice, predal svoj majetok banke v Budapešti a ponechal si len kaštieľ, ktorý nakoniec po roku 1927 predal a kúpil si vilu v Trenčianskych Tepliciach.
Ladislav Vietoris (1802 – 1870). Zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne
Ján Vietoris (1829 – 1908). Zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne
Knižnica Vietorisovcov bola považovaná za vzácnu a starobylú knižnicu, ktorá obsahovala množstvo starožitných diel a zbierku inkunábul. Jedna z nich Plinius Secundus Caius Historia naturalis ( Venetiis, 1499 ) je uložená v Univerzitnej knižnici v Bratislave, ktorá ju v roku 1958 kúpila v antikvariáte Slovenskej knihy.
Vo fonde našej muzeálnej knižnice sa nachádza takmer 30 titulov z pôvodnej knižnice Vietorisovcov, ktoré sa neskôr stali súčasťou rodovej knižnice Zamarovských zo Zamaroviec. Vo všetkých zachovaných knihách sa nachádza heraldický exlibris Ladislava Vietorisa, ktorý si ako svoju knižnú značku zvolil figúru leva držiaceho v labách vavrínový veniec. Väčšinu titulov tvorí cestopisná literatúra, napríklad opisy ciest po európskych krajinách alebo opisy ciest okolo sveta a historická literatúra, ktorú zastupujú viaczväzkové dejiny cisára Napoleona Bonaparta od nemeckého spisovateľa a prekladateľa Heinricha Elsnera (1806 – 1858). Súčasťou knižnice bol pravdepodobne aj Vietorisov kódex, rukopisná zbierka maďarských a slovenských duchovných piesní, latinských chorálov a tancov, ktorej doba vzniku sa odhaduje na koniec 17. storočia. Rukopis mal zaujímavé osudy, z knižnice Vietorisovcov sa dostal do antikvariátu v Budapešti, neskôr sa jeho ďalším vlastníkom stal hudobný historik židovského pôvodu Bertalan Fabó (1868 - 1920) a od neho ho odkúpila Maďarská akadémia vied.
Informácie o ďalšom osude knižnice Vietorisovcov chýbajú, predpokladáme však, že časť kníh sa dostala z dražobných akcií antikvariátov do rúk súkromných zberateľov a časť je rozptýlená v slovenských a zahraničných inštitúciách.
Text: Alica Krištofová, knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne.
Zdroj:
CSERGHEÖ DE NEMES TACSKÁND, Géza: Wappenbuch des Adels von Ungarn sammt den Nebenländern der St. Stephans - Krone. Nürnberg, 1891 – 1892.
GYŐRGY, Aladár: Magyarország köz- és magankönyvtárai 1885-ben. Budapest, 1886.
KOTVAN, Imrich. Inkunábuly na Slovensku. Martin, 1979.
NAGY, Iván: Magyarország családai czimerekkel és nemzékrendi táblákkal. XII. Kötet. Pest, 1865.
Tabulatura Vietoris saeculi XVII. Musicalia Danubiana 5. Bratislava, 1986.
