Židovská komunita v Novom Meste nad Váhom

27. januára si pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Pri tejto príležitosti spomíname aj na veľmi početnú židovskú komunitu, ktorá žila v Novom Meste nad Váhom do 2. svetovej vojny a výrazne sa pričinila o ekonomický a spoločenský rast mesta.

Prečo bolo Nové Mesto nad Váhom pre židovskú komunitu zaujímavé?

Prvé židovské rodiny prišli do Nového Mesta nad Váhom z Uherského Brodu. Koncom 13. storočia žilo v meste 15. rodín a ich počet narastal. Od 18. storočia počet židovského obyvateľstva prevyšoval polovicu obyvateľstva Nového Mesta nad Váhom. Tu sa nám naskytá otázka, prečo Židia zostali v Novom Meste nad Váhom? Pre židovských obchodníkov bol zaujímavý ekonomický rast Nového Mesta nad Váhom, ktoré leží na križovatke obchodných ciest. Rozvoj obchodu v meste podnietilo udelenie mestských výsad kráľom Žigmundom Luxemburským v roku 1435, ku ktorým patrilo aj právo usporadúvať výročné trhy. V roku 1550 výsady potvrdil kráľ Ferdinand I. a v roku 1576 cisár Maximilián I. (II.) jarmočné privilégiá rozšíril. Veľmi významným počinom pre židovskú komunitu v Novom Meste nad Váhom bola legalizácia pobytu židovských rodín v listine direktora beckovského komposesorátu Františka Pongráca z roku 1689, kedy prešli pod ochranu prepošta Jakuba Haška. Židia sa pritom zaviazali platiť novomestskej prepozitúre 60 zlatých ročne.

                         
    
Modlitebné remence tefilin. Foto: Martina Géciová Formánková, Trenčianske múzeum v Trenčíne

Expozícia v Podjavorinskom múzeu v Novom Meste nad Váhom (Trenčianske múzeum v Trenčíne)

V expozícii Podjavorinského múzea v Novom Meste nad Váhom návštevníkom pripomíname náboženský a spoločenský život židovskej komunity. K výnimočným zbierkovým predmetom v múzeu patria modlitebné remienky tefilin (tfilin), ktoré muži používajú pri rannej modlitbe. Kožou obalené drevené schránky si pri modlitbe nasadzujú na čelo medzi oči a na ľavé rameno blízko srdca. Ruku si muži obväzujú koženými remienkami. V schránkach bývajú uložené časti zvitkov Tóry. Modlitebné remence sú uložené v zamatovom vrecúšku, z ktorého sa musia vyberať s úctou. Muži spolu s remienkami pri rannej modlitbe používajú modlitebný plášť talit (tallit), ktorý sa nosí cez ramená, alebo sa ním zakrýva hlava. Talit z našej expozície je z bielej hodvábnej látky, na koncoch s modrými pruhmi a ukončený priviazanými strapcami, ktoré sú jeho najdôležitejšou súčasťou. Nosenie strapcov prikazuje Tóra. Okrem ostatných liturgických predmetov, pečatidla a lavaba (nádoby na vodu, ktorá slúžila k rituálnej očiste rúk), babylonského Talmudu (časť 22.) zo Zemianskeho Podhradia v expozícii nájdete aj obradnú nádobu z novomestskej synagógy.

Pohľad na exteriér novomestskej synagógy. Foto: neznámy autor, archív Trenčianskeho múzra v Trenčíne

Náboženský život

Väčšina Židov v Novom Meste nad Váhom bola orientovaná neologicky, pričom sa priklonili k smerovaniu status quo ante. Do druhej svetovej vojny mali k dispozícii synagógu, ktorá bola počas vojny vypálená. Po skončení vojny synagógu rozobrala samotná židovská náboženská obec, nakoľko bola znesvätená. Blízko synagógy sa nachádzal rituálny očistný kúpeľ, mikve (mikva), ktorého budova stojí dodnes (dnešná Drogéria Tomanec). Kúpeľ bol určený predovšetkým k rituálnej očiste žien po pôrode, pravidelne po menštruácii a pred sobášom. Menšia ortodoxná skupina Židov mala svoju modlitebňu, ktorá bola odstránená počas novomestskej výstavby po druhej svetovej vojne. Významnou inštitúciou v meste bol židovský starobinec a sirotinec Ohel David (Stan Dávidov), ktorého pôsobenie je doložené od konca 19. storočia. Počas 2. svetovej vojny zohral významnú úlohu pri záchrane Židov. Jeho súčasťou bola aj vývarovňa, ktorá fungovala na princípe dobrovoľníctva. Časť budovy zostala zachovaná (dnes detský domov).

Interiér novomestskej synagógy. Foto: neznámy autor. Archív Trenčianskeho múzea v Trenčíne

 Obradná nádoba z novomestskej synagógy. Foto: Martina Géciová Formánková, Trenčianske múzeum v Trenčíne

Rozvoj školstva

Židovská komunita sa výrazne pričinila o rozvoj školstva v Novom Meste nad Váhom. V roku 1862 vznikla oddelením od židovskej ľudovej školy významná židovská reálna škola, za ktorej zakladateľa sa pokladá rabín Jozef Weisse. V reálnej škole sa vyučovanie sústredilo na matematiku a prírodné vedy. Školu mohli navštevovať aj evanjelici a katolíci a je považovaná za predchodkyňu dnešného gymnázia.

V skratke sme si pripomenuli židovskú komunitu v Novom Meste nad Váhom, spoločenský a náboženský život jej členov. Ide však len o malý zlomok kultúrneho, náboženského a spoločenského pôsobenia komunity v historickom slede mesta. Množstvo osobností, ktoré vzišli z tejto komunity a ich prínos v rôznych spoločenských oblastiach dávno presiahli hranice tohto malého mesta. Časť expozície v Podjavorinskom múzeu je len ich veľmi malou pripomienkou.

Autor:  Mgr. Andrea Lazarčíková, etnologička, Trenčianske múzeum v Trenčíne

Zdroj:

BEDNÁRIK, R. Kronika mesta Nové Mesto nad Váhom, 1. zv. s. 136. Mestský úrad v Novom Meste nad Váhom.

JANEGOVÁ, Z. 2010. Dejiny židovskej komunity v Novom Meste nad Váhom. In: J. Karlík (Ed.), Nové Mesto nad Váhom, 1. vyd. Nové Mesto nad Váhom : TISING spol. s. r. o., 2010. s. 206 – 215. ISBN 978-80-89501-03-8.

KARLÍK, J. a kol. 2010. Nové Mesto nad Váhom. 1. vyd. Nové Mesto nad Váhom : TISING spol. s. r. o., 2010. 399 s. ISBN 978-80-89501-03-8.

MRVA, I. Nové Mesto nad Váhom v novoveku. In: J. Karlík (Ed.), Nové Mesto nad Váhom, 1. vyd. Nové Mesto nad Váhom : TISING spol. s. r. o., 2010. s. 58 - 91. ISBN 978-80-89501-03-8.