Zo života starých trenčianskych spolkov: Vznik elitného spolku trenčianskych intelektuálov "Slovenský kruh" (január 1919)

Slovenský kruh ako elitná spoločnosť  trenčianskych intelektuálov vznikol v januári 1919.

Po skončení 1. svetovej vojny zaznamenal Trenčín výrazný prírastok nových spolkov, ktoré vznikali takmer zo dňa na deň a ich obľuba medzi obyvateľmi mesta rástla. Zakladali ich predovšetkým najväčšie autority mesta, verejne činné osobnosti alebo tzv. mestská inteligencia, učitelia a kňazi. Novovzniknuté spolky odrážali smäd po spoločenskom živote a ich význam spočíval okrem charitatívnej činnosti predovšetkým v usporadúvaní kultúrnych podujatí, vďaka ktorým si ľudia po práci mohli dopriať chvíle oddychu, zabaviť sa, porozprávať, ale i poučiť. Túto funkciu plnil aj Slovenský kruh ako spolok slovensky cítiaceho meštianstva.

Budova bývalého konviktu bola miestom stretávania sa členov spolku.

Zakladajúce zhromaždenie Slovenského kruhu sa uskutočnilo 26. januára 1919 vo veľkej dvorane hotela Alžbeta (dnes Elizabeth) za prítomnosti veľkého počtu záujemcov. Otvorenie a hlavný príhovor predniesol r. k. kaplán Andrej Marsina, ktorý objasnil ciele spolku a návrh stanov, ktoré mal vypracovať zvolený výbor spolku. Cieľom Slovenského kruhu je „sebavzdelávanie v reči a vyvíjajúcej sa kultúre slovenskej a napomáhanie sociálnych záujmov svojich členov. Prostriedkom budú každodenné večerné schôdzky, konverzácie, prednášky slovenskej spisby s predmetom nábožno-mravným, dejepisným, sociologickým, hospodárskym, kultivácia národného slovenského spevu a divadelných predstavení a výchova národno-vlasteneckej lásky“. Zároveň sa na zhromaždení odhlasovali stanovy spolku a bol zvolený 12-členný výbor, ktorého predsedom sa stal správca Meštianskej banky Igor Pietor. Členmi Slovenského kruhu boli príslušníci strednej vrstvy obyvateľov mesta, mestskí úradníci, učitelia, odborníci rôznych profesií.

Zakladateľ spolku Msgr. A. Marsina

Spolok mával stretnutia najskôr v hoteli Alžbeta v miestnosti za jedálňou, neskôr mal svoje sídlo v priestoroch budovy bývalého konviktu na rohu Mierového námestia a Farskej ulice (bývalá budova Slovenskej sporiteľne). Na prvom poschodí budovy, v ktorých mal svoje priestory aj spolok pánskeho kasína bola aj klubovňa, knižnica a čitáreň spolku. Spolok mal vlastný spevokol, organizoval rôzne oslavy a podujatia pri príležitosti štátnych sviatkoch alebo divadelné predstavenia, silvestrovské a maškarné plesy, založil si tradíciu usporadúvania reprezentačných plesov. Zúčastňoval sa charitatívnych akcií, napríklad vianočných slávností, ktorých výťažok bol venovaný chudobným deťom alebo rodinám.

Dňa 5.4.1920 usporiadal Slovenský kruh spolu s Jozefom Braneckým veľkonočnú slávnosť, na ktorej vystúpil aj hudobný zbor spolku a výťažok zo slávnosti rozdelil medzi chudobné trenčianske rodiny (Trenčanské noviny, 11.4.1920).

Správy o činnosti spolku sa pravidelne uverejňovali v novinách Trenčan, ako napríklad aj správa o slávnostnom zhromaždení pri príležitosti 10-ročného jubilea spolku (Trenčan,1.6.1929). Na slávnosti vystúpili s príhovormi predseda spolku Igor Pietor, Andrej Marsina, starosta Jozef Reihel a vedúci notár Dezider Kántor, ktorý v mene členov spolku venoval Andrejovi Marsinovi ako prejav vďaky za obetavú priazeň, ktorú prejavoval Slovenskému kruhu album s krásnymi iniciálkami a podpismi členov. Ako ďalej informovali noviny ... po skončení slávnosti nasledovala nenútená zábava, na ktorej sa zúčastnila celá elita trenčianskej mestskej spoločnosti.

Dňa 19.11.1938 sa konalo valné zhromaždenie Slovenského kruhu, na ktorom si uctili pamiatku nebohého predsedu (Igor Pietor) a zvolili nového predsedu, ktorým sa stal Msgr. Andrej Marsina a podpredsedom notár Dr. Ján Zaťko.

Slovenský kruh spolupracoval v rámci charitatívnych akcií aj s inými trenčianskymi spolkami, napríklad 18.5.1939 usporiadal s Mestským ženským spolkom majáles, ktorý mal u trenčianskeho publika veľkú odozvu. Noviny Trenčan (20.5.1939) vyzdvihli širokú účasť Trenčanov, zábavné atrakcie, detské vystúpenia, nacvičené národné tance a vynikajúcu organizáciu, ktorú pomáhala zabezpečovať aj predsedníčka Mestského ženského spolku, pani Oľga Spillerová.

Hotel Alžbeta ( neskôr Tatra ), v ktorom sa konali spoločenské podujatia spolku.

Trenčan, 11.2.1928

Trenčan, 3.2.1940

O tom, že spolok Slovenského kruhu sa tešil veľkej priazni Trenčanov, svedčí aj mimoriadne zasadnutie výboru spolku 16. 1. 1940, ktorému venovali pozornosť aj noviny Trenčan (20.1.1940). Z nich sa môžeme dozvedieť o úspešnom silvestrovskom večeri, ktorý spolok usporiadal na záver roku 1939 a ktorého čistý zisk 4000 korún bol odovzdaný predstavenstvu mesta na akciu „Zimnej pomoci“ , ale aj o tom, že rastie záujem o členstvo v spolku zo strany župných úradníkov na čele so županom Dr. Vojtechom Kállayom.

Spolok mával stretnutia aj počas rokov 1941 – 1944, v roku 1945 postupne zanikol.

Text: Alica Krištofová, Knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne 

Zdroj: regionálna dobová tlač: Trenčanské noviny 1919 – 1924, Trenčan 1924 – 1944, Považské listy 1926 – 1929, Považské noviny, 1925, Slovák 1939.

Obrazová príloha: Knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne