Blog

Jozef II. je známy predovšetkým ako osvietenský panovník a reformátor. Jednou z dodnes najznámejších reforiem je vydanie tzv. Tolerančného patentu v roku 1781. V skutočnosti by sme nemali hovoriť o jednom, ale o niekoľkých patentoch, pretože text dokumentu prechádzal úpravami a bol vydávaný a uvádzaný do platnosti v rôznych krajinách ríše v rôznom čase a tiež v rôznych jazykoch. Pôvodne bol síce písaný nemecky, ale oficiálne platná bola tiež česká verzia alebo latinská verzia určená pre Uhorsko.

Na jeseň 2021 sa tímu pod vedením nášho archeológa Mgr. Juraja Maleca, PhD. podarilo na zatiaľ utajenej lokalite na Považí nájsť a odborným spôsobom vyzdvihnúť hromadný nález („poklad“) bronzových predmetov z mladšej doby bronzovej. Záchrana pokladu je unikátnym výsledkom spolupráce medzi Trenčianskym múzeom (odborná inštitúcia), Pamiatkovým úradom SR (relevantný štátny orgán – „decision-maker“) a občianskym združením Hradiská (angažovaní dobrovoľníci). O čiastkových výsledkoch záchrany nálezu sme sa rozhodli referovať priamo na stránkach českého časopisu, venovaného otázke vyhľadávania predmetov pomocou detektoru kovov. Aj týmto netradičným spôsobom chceme poukázať na rozdielnosť prístupov, kritériom ktorých je najmä zákonnosť a spolupráca.

V medzivojnovom období kolorit Trenčína dotvárali aj židovské spolky, o ktorých existencii a činnosti sa môžeme dozvedieť už iba zo stránok staršej regionálnej tlače. V roku 1921 žilo v Trenčíne 1 624 Židov, čo predstavovalo približne 15 % z celkového počtu obyvateľov mesta, a pôsobilo tu viacero židovských dobročinných, kultúrnych, náboženských a športových spolkov, ktoré vyvíjali aktívnu činnosť.

Vianočné oblátky sú u nás dnes chápané ako jeden zo symbolov Vianoc, majú však aj oveľa starší, kresťanský význam.

Dňa 12.11.2022 si pripomíname 150. výročie narodenia slovenského právnika a národného dejateľa Karola Štúra.

Opis slobodného kráľovského mesta Trenčín. Údaje nám poskytujú informácie o tom, koľko tu bolo domov, obyvateľov či remeselníkov, koľko ľudí sa hlásilo ku akej viere či aké nápisy sa nachádzali v meste Trenčín.

Súčasťou fondu našej muzeálnej knižnice je aj niekoľko kusov historických máp, medzi ktorými vyniká mapa krajín Rakúskeho cisárstva z roku 1856 General-Karte des Oesterreichischen Kaiserstaates mit einem grossen Theile der angrenzenden Länder.

Pred 170. rokmi navštívil Trenčín prvý a posledný krát rakúsky cisár a uhorský kráľ František Jozef I.

Prírodovedný spolok župy Trenčianskej, si počas svojej existencie vybudoval odbornú knižnicu, ktorá sa aj v súčasnosti považuje za jednu z najunikátnejších prírodovedných knižníc na Slovensku a v Čechách. Jej súčasťou sú aj prírodovedné ročenky, ktoré Spolok vydával v rokoch 1878-1910 a ktoré dokumentujú spolkovú činnosť ,výsledky bádania a výskumnej práce členov Spolku. Prvé ročenky redigoval Dr. Karol Brančík a boli tlačené u Františka X. Skarnitzla v Trenčíne, od roku 1908 do 1910, kedy vyšla posledná ročenka, vychádzali u Leopolda Gansela v Trenčíne. Ročenky dosahovali vysokú odbornú úroveň, ktorú dokazuje aj skutočnosť, že poslednú ročenku Spolku si vymieňalo za svoje publikácie až 126 tuzemských a európskych vedeckých inštitúcií, z toho 32 mimoeurópskych.