Blog
Umiestňovanie zosnulých členov rodu do rodinnej hrobky v minulosti plnilo významnú funkciu upevňovania rodovej identity. Príslušnosť k aristokracii prinášala množstvo výsad, ktoré sa týkali nielen života, ale aj smrti. Pohrebné miesta, ktoré šľachtické rody spravovali po celé stáročia, predstavovali priestor, kde sa...
Predmetom ďalšej etapy projektu, na ktorý finančne prispel Fond na podporu umenia, bolo aj tentokrát reštaurovanie portrétov z pozostalosti Ľudovíta Jesenského, ktoré vo svojom fonde spravuje Trenčianske múzeum v Trenčíne.
Rotunda na Trenčianskom hrade je najstaršou murovanou stavbou areálu, datovanou do 11. storočia. Objavená bola v roku 1972, zachovali sa len jej základy. V 14. storočí bola čiastočne zastavaná palácom, zanikla v 15. storočí. Jej pôdorys je dnes prezentovaný v hradnej expozícii.
V roku 1912, v čase zlatej éry mestských spolkov, vznikol trenčiansky Mestský okrášľujúci spolok, ktorý bol v časoch svojej najväčšej aktivity doslova fenoménom. Spolok organizoval zbierky, vysádzal stromy, zakladal parky a aleje, budoval vyhliadky.
Zo zbierok múzea sme tento rok zreštaurovali Kalendárium patriace rodu Ilešháziovcov. Tento projekt bol financovaný aj z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia.
Devocionálie – predmety osobnej zbožnosti ako ružence, krížiky či medailóny – boli súčasťou pohrebnej výbavy zosnulých, pochovaných pravdepodobne počas morových epidémií. Archeologický výskum v roku 1974 odhalil približne 100 hrobov, ktoré dokumentujú ľudovú religiozitu a pohrebné zvyklosti v období baroka. Tieto...
Skôr než budeme pokračovať späť do Bratislavy, si v úvode tejto časti priblížime, ako vyzerala finančná situácia rodiny Štúrovcov v čase, keď rodičia Ľudovíta zavolali pracovať do Uhrovca. Ľudovítov otec Samuel Štúr dostával na svoju dobu neprimerane nízky plat. Hoci sa rodičom darilo vyžiť, ba dokonca i posielať...
Počas lyceálnych rokov nastala aj krátka prestávka v štúdiu. Začiatkom roku 1834 sa Ľudovít vrátil naspäť do Uhrovca, kde nastúpil ako panský úradník v službách Karola Zaya. Dôvodom boli zhoršujúce sa rodinné financie – skromný učiteľský plat nestačil na vydržiavanie oboch najstarších synov.
Lyceálny školský rok sa začínal v septembri a trval do júna. Počas letných mesiacov mali študenti prázdniny, na ktoré v húfoch domov cestovali. Nebol ani Ľudovít výnimkou a o tom ako sa cestovalo do alebo zo školy spomína opäť J.M. Hurban.
Dňa 15. júna 2025 obec Trenčianska Teplá slávnostne predstavila novú publikáciu venovanú tradičnému ľudovému odevu, ktorý patrí medzi najreprezentatívnejšie prvky kultúrneho dedičstva tohto regiónu.
